Požiare boli od nepamäti veľkým strašiakom miest i dedín. Aj mesto Košice zažilo vo svojej histórii mnoho požiarov, z ktorých niektoré hrozili úplným zničením mesta. Spočiatku sa hasilo masovo, neorganizovane, až neskôr vznikali prvé protipožiarne opatrenia. Prvý dobrovoľný hasičský zbor v Košiciach vnikol v roku 1872. V dnešnom výbere novinových článkov priblížime niektoré väčšie požiare Košíc z konca 19. a z prvej polovice 20. storočia.


Z histórie košických požiarov

Mesto Košice bolo v minulosti neraz postihnuté veľkými požiarmi. Napríklad požiar v roku 1556, až na niekoľko domov zničil temer celé mesto. Zhorela katedrála, kláštor dominikánov, mestský dom, školy, väčšina bášt i mnoho súkromných domov.

Podobné nešťastie sa prihodilo 22. augusta 1674. Plamene vtedy pohltili za niekoľko hodín polovicu mesta, ba zasiahli aj vežu s pušným prachom, kde vybuchlo 600 centov prachu a vyhodené múry pochovali pod sebou 300 ľudí.

Obeťou požiaru sa stala aj obilnica, kde bolo uložených 3000 meríc pšenice.

V roku 1755 znova vyhorel chrám sv. Alžbety a v roku 1793 padol nivočiacemu živlu za obeť kostol jezuitov a značná časť mesta.

Opatrenia proti ohňom boli v tom čase pravda veľmi nedokonalé. Protipožiarne ustanovenia vydali až v prvej polovici 19. storočia. Na košickom mestskom dome zachoval sa požiarový poriadok z roku 1844 v nemeckom a v maďarskom znení.

Keď vypukol oheň, mesto bolo zalarmované a strážca na veži mal zvoniť na poplach. Ak bol oheň väčší, zvonilo sa všetkými zvonmi. Mestská stráž bola povinná strieľať na ulici, bubnovať a živým slovom oznámiť občianstvu, kde horí.

Strážca na veži vo dne zástavou, v noci lampášom označoval smer, kde oheň vznikol. Susedia a majitelia domov v okolí, kde horelo, mali vyložiť v lete lampy na strechu a v zime dať sviečky do okien, aby tým uľahčili zachraňovacie práce.

Povinnosťou každého občana bolo v prípade požiaru doviezť na miesto nešťastia vodou naplnené sudy, striekačky a vedrá. Vozy a kone brali odtiaľ, kde boli po ruke, a nerobili výnimky v tejto veci; ešte aj „veľkomožní páni“ sa museli tomuto príkazu podrobiť. Takto zburcované obyvateľstvo hnalo sa na miesto ohňa, kde sa pod vedením mestského richtára začalo s hasením.

Až do vydania protipožiarneho nariadenia hasil každý ako vedel. Nadávalo sa, hrešilo sa, ženy plakali a zavadzali mužom. Nariadením bol urobený poriadok. Cechom bolo presne predpísané, čo majú plniť. Manipulácia so striekačkou bola zverená klampiarom, kováčom, zámočníkom, plnenie striekačky vodou klobučníkom, sedlárom, pekárom a maliarom. Na vodu na mieste požiaru mali dozerať holiči, štetkári, knihári, mydlári. Rebríkmi mali narábať stolári a kolári. Hákmi narábali všetci predavači pálenky a bryndze. Horiace strechy zhadzovali tesári, murári a mlynári. Život a majetok ohrozených mali zachraňovať a na bezpečné miesto uložiť zlatníci, výrobcovia šnupavého tabaku, lekárnici, obchodníci, hostinskí a výčapníci. Dobytok mali vyviesť dozorcovia jarmokov.

Tento protipožiarny poriadok znamenal síce pokrok voči starým dobám, ale nijako nemôže byť porovnávaný s terajším stavom hasenia.

Úplný poriadok do hasenia vniesol len zbor dobrovoľných hasičov.[1]

(Z denníka Slovenský východ, október 1932)

[1] Ustanovujúce zhromaždenie košického Dobrovoľného hasičského zboru bolo v roku 1872.

Synagógu zachvátili plamene

Ráno na turičnú nedeľu sa stala obeťou požiaru strešná konštrukcia ortodoxnej synagógy[1] a susedného Hanzerovho domu. Oheň vypukol na povale synagógy, kde má Pausz skladisko sklenených výrobkov.

Musíme s ľútosťou konštatovať, že kvôli našim hasičom, zhorelo takmer celé mesto. Kto bol za to zodpovedný? Strážca veže? Hasičská posádka? Veliteľstvo? Bolo by dobré v tomto smere upokojiť obyvateľstvo Košíc a prijať prísne bezpečnostné opatrenia, aby sa podobné prípady nestávali. V inakšom prípade môžeme pochovať  „svojvoľné hasičstvo.“

(Z týždenníka Abauj-Kassai Közlöny, máj 1883)

[1] Ortodoxná synagóga na dnešnej Zvonárskej ulici.

Dessewffyho palác vyhorel

Včera  doobeda o 11. hodine vypukol v tzv. Dessewffyho dome na Hlavnej ulici č. 78,[1] oproti Andrássyho kaviarni, z dosiaľ nezistených príčin veľký požiar.

Ešte predtým než ľudia spozorovali blížiacu katastrofu, oheň znenazdajky prenikol do podkrovia, ba o pár minút neskôr pohltil celú strešnú konštrukciu. Miestni hasiči boli čo chvíľa na mieste činu, no vysúvací rebrík, nevyhnutný pri hasení poschodových budov, dorazil až o pol hodinu neskôr. Ani hasiace práce nešli úplne podľa plánu a vďačíme iba náhode, že ničivé plamene nepreskočili aj na susedné strechy.

Požiar bol nakoniec uhasený o pol jednej, existuje však obava, že strop horných poschodí sa prevalí a zničí cenné umelecké zbierky.

(Z denníka Abauj-Kassai Közlöny, máj 1911)

[1] Dnes Csákyho-Dessewffyho palác, Hlavná č. 72. Klasicistická budova postavená v roku 1807 grófom Antonom Csákym.

Ochromená hasičská a záchranná služba

Košický hasičský a záchranný spolok, ktorý pod vedením Jenőa Rozsicsa[1] dosiahol veľmi vysokú úroveň, takisto pocítil nepríjemnosti spôsobené vojnovými rokmi.[2]

Povolávacie rozkazy výrazne znížili stav aktívnych členov a tak zverené úlohy dokáže spolok vykonávať len s veľkými ťažkosťami.

Posádka mužstva pozostáva aktuálne zo 14 profesionálnych hasičov, z toho iba štyria boli oslobodení spod výkonu vojenskej služby. Takýto stav by bol nedostačujúci aj v prípade väčšej dediny, nieto ešte pri veľkom meste. Ak odrátame aj tých, ktorí sú pridelení k rôznym iným službám, v prípade požiaru má mesto k dispozícii len 4-5 mužov. Armáda síce vždy poskytne pomoc, ale pre takéto prípady sú za potreby aj kvalitne vycvičení hasiči.

Podobne je na tom aj záchranná služba, ktorá musí okrem personálnych problémov riešiť nedostatok benzínu a pneumatík, ktoré sú veru nenahraditeľné pri početných výjazdoch.

 (Z denníka Kassai Hirlap, september 1918)

[1] Jenő Rozsics (1871-1949) – mestský úradník, účtovník, dobrovoľný hasič, veliteľ košických hasičov.
[2] Prvá svetová vojna (1918 – 1918).

Veľký požiar v polepšovni

Na severnej strane areálu Komenského ústavu v Košiciach v bezprostrednej blízkosti stajní vyšľahli v sobotu večer obrovské plamene. Oheň sa rýchlo rozšíril na vodárenskú vežu a niekoľko ďalších budov.

Vyšetrovanie ukázalo, že príčinou vypuknutia požiaru bola zrejme ľudská nepozornosť. Napriek veľkej snahe hasičov i armády, štyri domy úplne ľahli popolom. Zničilo sa mnoho vnútorného vybavenia, ba zahynul aj jeden kôň.

Škody sú obrovské.

(Z denníka Kassai Hirlap, september 1919)


Vojenský tábor pohltili plamene

Včera večer sa obloha na východ od Košíc zafarbila do krvavočervena. Na vežu Dómu vztýčili červenú zástavu a zvony mesta sa rozozvučali. Behom chvíle sa po celom meste roznieslo zlopovestné: „Horí!“

Hasiči pod vedením veliteľa Rozsicsa okamžite smerovali do vojenského barakového tábora, ktorý leží na východ od mesta za Hornádom. Požiar vypukol v jednej z drevených budov, ktorej polovica slúži na bývanie a druhá časť slúži k ustajneniu zvierat. Keďže stavbu už nebolo možné zachrániť, hasenie sa obmedzilo na lokalizáciu plameňov. Keď už-už sa zdalo, že oheň ohrozí celý tábor, požiar sa podarilo, aj za výdatnej pomoci armády, úspešne zastaviť. Budova zhorela do tla. Nešťastie si nevyžiadalo žiadnu ľudskú obeť. Škody ani príčina požiaru neboli zatiaľ zistené.

(Z denníka Kassai Hirlap, február 1920)


Požiar košickej tlačiarne Globus

V skladoch papiera tlačiarne Globus na ulici Dávida Feju č. 7 v Košiciach, vypukol dnes popoludní o druhej hodine z neznámej príčiny požiar, ktorý v krátkej dobe zachvátil celé skladište a strechy jedného traktu tohto podniku. Mestské hasičstvo sa dostavilo k ohni a ujalo sa záchranných prác a s ním v prvej chvíli zúčastnilo sa i zriadenectvo závodu a policajná stráž. Cez to však škoda spôsobená požiarom činí pol milióna korún, ktorá je pravdepodobne krytá poistením. V dôsledku požiaru, denník Kassai Napló vychodí dočasne v zmenšenom formáte. Pri tejto príležitosti je nutné upozorniť, že hasičský mestský zbor, na ktorý vynakladá sa ročne pol milióna korún, je veľmi špatne vyzbrojený a potreboval by byť vybudovaný v moderný záchranný zbor podľa vzoru iných miest.

(Z denníka Slovenský východ, august 1923)



Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.