Od druhej polovice 19. storočia došlo v doprave mesta k nevídanému rozvoju.  Tradičný obraz vozov ťahaných ťažnými zvieratami v košických uliciach zmenila v roku 1891 prvá konská koľajová dráha. Kone boli neskôr vystriedané parnými lokomotívami a po roku 1912 sa začalo s výstavbou elektrickej pouličnej dráhy. Povozy, bicykle, električky i prvé automobily na cestách spôsobovali časté dopravné nehody. Správy o nich sa v dobovej tlači objavovali veľmi často. Terčom kritiky novinárov neboli len nedostatky v dopravnej infraštruktúre a službách verejnosti, ale aj nezodpovedná a rýchla jazda kočišov i vodičov v uliciach mesta.

Kone pod kolesami električiek

Chaos kanalizačných prác na Hlavnej ulici spôsobil značné prekážky pre plynulú dopravu. Je veľkým zázrakom, že doteraz sa neprihodilo žiadne nešťastie. Podľa našich informácií sa v nedeľu len tak-tak vyhol Bauerneblov[1] voz kolesám „tramwaya“ .

Podobný prípad sa stal aj dnes ráno o deviatej. Voz so stavebným odpadom zostal zaseknutý v koľajniciach pred blížiacou sa súpravou. Vodič zastavil pred uviaznutým vozom až potom, čo ho na to upozornili vykrikujúci cestujúci. Z toho teda usudzujeme, že vodič zrejme trpí krátkozrakosťou. Nebolo by preto od veci, aby sa aj naši vodiči podľa vzoru štátnych železníc, podrobili príkladnému očnému vyšetreniu.

(Z denníka Abauj-Kassai Közlöny, máj 1907)

[1] Nákladný voz košického pivovaru Bauernebl.

Lietajúci kočiš?

Keď prednedávnom muži zákona zastavili na Alžbetinom námestí[1] kočiša Michala Vargu, dlho sa čudovali nad jeho podivným správaním. Nevedeli sa zhodnúť, či majú dočinenia s alkoholikom alebo bláznom. Varga nepretržite tvrdil, že lieta. Odprevadili ho preto na radnicu, kde mu pre istotu nasadili zvieraciu kazajku a potom previezli do nemocnice na pozorovanie. Keď sa ráno prebudil s triezvou hlavou, z predchádzajúceho dňa si už nič nepamätal.

(Z denníka Abauj-Kassai Közlöny, august 1907)

[1] Alžbetino námestie (maď. Erzsébet tér) – po roku 1918 Legionárske námestie, dnes Námestie osloboditeľov.

Nezodpovedný cyklista

Včera poobede sa cyklista Jenő Simon premával na zakázanom úseku Zvonárskej ulice. Jeho nezodpovedná jazda vyústila do karambolu so stolárskym učňom Mórom Feldom, prevážajúcim okenné výplne. Feld síce vyviazol bez zranení, no horšie je, že všetko sklo sa rozbilo. Simon sa náramne vyľakal a zanechajúc bicykel i Felda z miesta utiekol, pričom vykrikoval, že „jemu je to jedno, veď bicykel aj tak nie je jeho“. Polícia neskôr zistila, že bicykel patril Pavlovi Gránerovi, o ktorom je známe, že požičiava poškodené bicykle pre nedeľných cyklistov Košíc.

(Z denníka Abauj-Kassai Közlöny, október 1909)

Vydesil ich automobil

Včera poobede na Moldavskej ceste nechýbalo veľa k tragédii. Ján Andercso z Buzinky zašiel na pohárik do krčmy a nechal pritom na ulici bez dozoru voz s koňmi. Krátko na to prechádzal okolo veľký automobil krajinského poslanca Ladislava Semseyho. Od nezvyčajného hluku sa kone splašili a vleteli priamo do auta, ktoré značne poškodili. Našťastie gróf Semsey a jeho šofér vyviazli bez zranení.

(Z denníka Kassai Ujság, september 1910)

Nebezpečný koč barónky

Včera poobede okolo štvrtej hodiny, teda v čase najväčšieho návalu ľudí do mestského parku, sa prehnal ulicou Lajosa Kossutha[1] malý tmavý koč husárskeho kapitána Ferenca Apora a jeho ženy. Napriek viacerým upozorneniam policajnej hliadky o tom, že rýchla jazda je na tejto frekventovanej ulici zakázaná, barónka nehľadiac na bezpečnosť okoloidúcich, prehrmela pozdĺž celej ulice ako blesk. Jej nezodpovedná jazda mala nakoniec svoju obeť v podobe zrazenej Ireny Moskovits. Malé štvorročné dieťa sa zotavuje zo zranení v rodičovskom dome.

(Z denníka Kassai Hirlap, júl 1918)

[1] Ulica Lajosa Kossuta (maď. Kossuth Lajos utca) – dnes Mlynská ulica.

Osudná autohavária

V poslednom čase sme opakovane upozorňovali vojenské i civilné úrady na rýchlu jazdu vojenských automobilov. Žiadali sme okamžité opatrenia v záujme ochrany života chodcov. Nevedno z akého dôvodu, no doteraz sa žiadne kroky v tomto smere neuskutočnili.

Tejto nečinnosti možno pripísať i poslednú smutnú udalosť z Hlavnej ulice. Dnes predpoludním zrazil vojenský luxusný automobil obchodníka s elektrikárskymi potrebami a známeho občana nášho mesta, Šimona Littmanna,. V momente, keď Littmann chcel prejsť na druhú stranu ulice, okoloidúce vojenské auto ho zrazilo a vymrštilo na chodník. Littmann stál v čase nešťastia na kraji chodníka, hneď vedľa predajného stánku. Blížiace auto vôbec netrúbilo a teda ani neupozornilo okoloidúcich, čím vina padá na hlavu šoféra.

Zraneného, ktorý ihneď upadol do bezvedomia, preniesli do jeho blízkeho obchodu, kde mu poskytol lekársku pomoc dr. Grün. V dôsledku nárazu utrpel Littmann ťažké poranenia hlavy. Z obchodu ho previezlo záchranárske vozidlo domov. Jeho stav je vážny, ale podľa lekára nie je dôvod na paniku. V automobile poznávacieho čísla P. 204 okrem šoféra necestoval nikto iný.

 (Z denníka Kassai Hirlap, august 1919)

Kedy sa už zlepšie pomery na košickej električke?

Košická verejnosť sa čoraz hlasnejšie sťažuje na nevšímavosť, aká je so strany pouličnej elektrickej dráhy mesta venovaná križovatkám. Osobitne upozorňuje na križovatku na Bethlenovej okružnej[1] v miestach kde vyúsťuje Hunyadiho ulica.[2] V týchto miestach vedie trať blízko školy, pričom nie je dostatočne postarané o bezpečnosť chodcov. Preto tu skutočne dochádza k častým nešťastiam, ktoré často spôsobuje nezodpovedná a rýchla jazda električiek. Treba ešte poznamenať, že na Bethlenovej okružnej niet ani jedinej zastávky a električka premáva zriedkakedy. Ľudia preto musia čakať na ulici. Obyčajne idú radšej pešo. Stalo sa napríklad, že pri poštovom riaditeľstve čakali ľudia vo večerných hodinách na električku, ale tá nezastavila, iba im prešla pred nosom.
Ponosy našej verejnosti vytýkajú taktiež neslušné správanie personálu električiek. Len prednedávnom boli cestujúci svedkami udalosti, ktorá bola vyšitá ako z divokého západu. Na Legionárskom námestí došlo k pästnému súboju medzi revízorom a sprievodcom.

Už mnohokrát sme poukázali na divné pomery košickej električky, ale ako vidieť, nápravy sa nemožno dočkať. Je potrebné, aby dozorné vrchnosti si už konečne povšimli týchto pomerov a mocou svojho úradu nariadili radikálnu nápravu.

(Z denníka Slovenský východ, marec 1932)

[1] Bethlenova okružná (maď. Bethlen körút) – dnes Kuzmányho ulica.
[2] Huňadiho ulica (maď. Hunyadi utca) – dnes Timonova ulica.

Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.