Zaniknuté košické sochy a pamätníky

Sochy i rôzne pamätníky Košíc boli vždy významnou súčasťou mestského prostredia. Mali predovšetkým politický, ideologický a spoločenský význam pre dobu svojho vzniku. Častou zmenou štátnych zriadení i politických režimov im ale osud nebol príliš žičlivý, zvlášť v prvej polovici 20. storočia. Aby sme spomenuli tie významnejšie: v roku 1919 zaniká honvédska socha, v roku 1938 „evakuujú“ sochy M. R. Štefánika a sv. Václava, v roku 1945 odstraňujú pamätník košického bombardovania z bývalej Rákócziho okružnej, dnes Moyzesovej ulice a v roku 1952 definitívne likvidujú znovuosadenú sochu generála Štefánika, aby jej miesto mohol neskôr zaujať Klement Gottwald.

Socha honvéda

V rámci veľkolepých osláv bola v Košiciach odhalená socha honvéda. Čarokrásne slnečné počasie bolo ako stvorené pre túto slávnosť. Zišiel sa obrovský mnohopočetný dav, ktorý s ováciami vítal reprezentantov vlády, ministra vojny Jekelfalussyho, štátneho tajomníka Bolgára, predsedu parlamentu Justha a predstaviteľov armády, zborového veliteľa Puchernu a obvodného veliteľa zboru Hoffmana.

Nadšenie zúčastnených dosiahlo vrchol počas krásneho príhovoru hlavného župana dr. Rakovszkého, a to v momente kedy dal signál k odhaleniu sochy. Nasledovalo kladenie vencov. Sviatočnú atmosféru narušil menší nesúlad, keď sa z veže Dómu stiahla na krátky čas národná vlajka. Doteraz nevieme na koho príkaz. O jednej hodine poobede sa uskutočnil v hotely Schalkház slávnostný banket. Aj tu odznelo mnoho pekných príhovorov z úst hlavného župana dr. Rakovszkého, preláta dr. Takácsa, dr. Kriebela, dr. Pukyho, Justha, Bolgára a Matolayho.

(Z denníka Abauj-Kassai Közlöny, september 1906)

Odhalenie sochy generála M. R. Štefánika v Košiciach

Mesto Košice nemalo ešte tak slávneho dňa, ako bol sviatočný deň odhalenia Štefánikovho pomníka. Bolo to vyvrcholenie trojdňových osláv uctenie pamiatky Štefánika.

Dnes už krásna, veliteľská postava Štefánikova, uliata z bronzu, na tvrdom slovenskom kameni, panuje nad Košicami a dáva im ráz čisto slovenský. Odo dneška každý Slovák hrdo nech kráča po uliciach košických, nech sa cíti ako pod ochranou veľkého generála Štefánika.

Darmo pršalo, o desiatej krásnym pochodom pohli sa zo spolkových miestností naši Orly a Orlice na čele so svojou chýrne známou hudbou, na Rákócziho okružnú,[1] kde sa zhromažďovali všetky slaviansky cítiace spolky košické. Odtiaľ sa pohol sprievod cez Hlavnú ulicu k pomníku pred Dóm. V orolských radách hrdo kráčali Myslavčania vo svojich krásnych krojoch. Takých krásnych krojových skupín v celom sprievode nebolo. Naša Jednota „Orla“ ukázala jej závistníkom, že patrí na prvé miesto na všetkých slovenských slávnostiach.

Celá dolná časť Hlavnej ulice až po peštiansku ulicu[2] bola nabitá tisícovým zástupom ľudu. Po vojenskej hudbe zaspievalo Pevecké združenie slovenských učiteľov krásnu hymnu „Otče národov“, po ktorej zahájil dr. Timko, ako predseda združenia východoslovenských akademikov slávnosť odhalenia pomníka. Za ním sa ujal reči tajomník Matice slovenskej prof. Rudo Klačko, ktorý v krásnej vzletnej reči spomínal veľkosť Štefánikovu. Po reči Klačkovej, zaspievalo zase Pevecké združenie slov. učiteľov vznešenú pieseň „Sväť Slovensko sväť“ a z vysokej bronzovej sochy padla biela plachta, ktorá nám dosiaľ zakrývala Štefánikovu postavu. K nohám pomníka skladali rad radom vence Orol, Matica Slovenská, Slov. Liga, okres, poľský konzulát, Zväz slov. dobrovoľníkov atď. Po zahraní štátnych hymien, sa zaspievala naša národná hymna „Hej Slováci“, čim sa táto veľká národná slávnosť ukončila. Pred sochou potom defilovala za prítomnosti kraj. voj. veliteľa gen. Šnejdárka celá košická vojenská posádka.

(Z týždenníka Slovenská pravda, máj 1929)

[1] Rákócziho okružná (maď. Rákóczi körűt) – dnes Moyzesova ulica.

[2] Peštianska ulica/trieda (maď. Pesti út) – dnes Južná trieda.

Oslava Dňa slobody v Košiciach

Tohtoročné oslavy 28. októbra v Košiciach sa za účasti korporácií, úradov a vojska konali vo veľkom merítku a stretli sa so sympatiami civilného obyvateľstva.

28. október sa niesol v znamení vojsk a slávnostného odovzdania 35 metrov vysokého obelisku medzi Dómom sv. Alžbety a divadlom. O 10. hodine bola na obelisku, za zvukov štátnej hymny, vztýčená štátna vlajka. Slávnostnú reč pri odovzdávaní obelisku prehovoril starosta mesta Maxoň.

Potom nasledovala slávnostná prehliadka vojska, ktorú pred divadlom vykonal zemský vojenský veliteľ, generál Prchala. Na poludnie usporiadalo mesto v budove starej radnice slávnostnú recepciu. V ten istý čas sa konal tradičný maratónsky závod. O 15. hodine bol pred divadlom koncert pešieho pluku č. 14. Večer sa usporiadala v kaviarni Rohlena slávnosť robotníckej akadémie a v mestskom divadlo slávnostné predstavenie.

Hoci bolo počasie verejným oslavám pod šírim nebom nepriaznivé, oslavy mali všade radostný priebeh.

(Z denníka Slovenský východ, október 1935)

Socha sv. Václava odhalená

V Košiciach bol dnes pod protektorátom biskupa Jozefa Čárskeho, armádneho generála Krejčího, armádneho generála Prchalu, rytiera Čestnej légie dr. Rückla, ďalej opáta kláštora premonštrátov na Strahove, dr. Metoda Zavorala a rady mesta Košíc, slávnostne odhalená socha sv. Václava. Slávnosti začali v nedeľu o 20. hod. v mestskom divadle, ktoré bolo zaplnené de posledného miesta. Po štátnej hymne, ktorú zahrala hudba 32. „Gardského“ pešieho pluku, predniesol slávnostný prejav spisovateľ dr. Jaroslav Durych, autor hry „Svätý Václav“. Po prejave zaspieval spevokol Förster za dirigovania prof. Hnátka Chorál svätováclavský. Po tomto predviedol súbor bratislavskej českej činohry SND hru „Svätý Václav“.

V pondelok o 9. hod. slúžil v biskupskej katedrále pontifikálnu sv. omšu košický biskup Jozef Čársky. O 10. hod. na námestí pred Urbanovou vežou, za účasti celého obyvateľstva okolitých dedín, bola odhalená socha. Spevokol zaspieval Chorál Svätováclavský, biskup Čársky vysvätil sochu, vyzdvihol význam sv. Václava a úsilie komitétu pre postavenia sochy sv. Václava.

0 svätováclavskej tradícii vo vojsku prehovoril divízny generál Mézl. Predseda komitétu dr. Volek odovzdal slávnostne sochu do opatery mesta; tú prevzal starosta Milan Maxoň.

(Z denníka Slovenský východ, september 1936)

Mesto si pripomenulo obete sovietskeho útoku[1]

Dnes na obed uplynú presne dva roky od ľstivého útoku troch sovietskych lietadiel, ktoré bez vypovedania vojny, nehľadiac na medzinárodné právo, zhodili na nič netušiace obyvateľstvo Košíc svoj bombový náklad. 27 bômb spôsobili smrť 29 občanom… Preliata krv, mnoho ťažko ranených a obyvateľstvo zničených domovov, volali po odplate. Tá nenechala na seba dlho čakať.

Na pamiatku uctenia obetí tejto tragickej udalosti sa konali ráno bohoslužby vo všetkých kresťanských kostoloch Košíc. Svätú omšu v Dóme sv. Alžbety celebroval prepošt – prelát a košický farár Barna Tost. Po svätých omšiach sa uskutočnilo pietne stretnutie pred novým pomníkom na Rákócziho okružnej. Neprítomného biskupa Štefana Madarásza, zastupoval kanonik dr. Miklós Pfeiffer. Smútočne spomienka sa začala na obed a zúčastnili sa ho zástupcovia všetkých civilných, súdnych, vojenských a cirkevných úradov a organizácií, ako aj početný dav ľudí.

(Z denníka Felvidéki Ujság, jún 1943)