Anton Jasusch    25.4.1882 Košice – 2.7.1965 Košice

Anton Jasusch patril k popredným výtvarníkom avantgardy východného Slovenska a k priekopníkom postimpresionistických tendencií v slovenskom výtvarnom umení.

Narodil sa 25. apríla 1882 v Košiciach ako prvorodený syn v rodine významného a prosperujúceho košického mäsiara Antona Jasuscha. Otec Anton pochádzal zo Spiša, matka Rozália Murin z Oravy.

Po stredoškolských štúdiách na košickom reálnom gymnáziu odišiel ako 15 ročný študovať do Budapešti. Tu najskôr praxoval v kancelárií stavebného podnikateľa a rok neskôr sa zapísal na stavebnú priemyslovku. Po maturite sa prihlásil na vojenskú dôstojnícku školu, no štúdium čoskoro prerušil. Nakoniec sa rozhodol pre maliarstvo. V rokoch 1904-1905 navštevoval Akadémiu výtvarných umení v Budapešti, následne do roku 1906 pokračoval v štúdiu na mníchovskej Akadémii a o rok neskôr si prehlboval výtvarné školenie na Akadémii Julien v Paríži. Po štúdiách sa v vrátil do rodných Košíc.

Jasuschova raná tvorba sa spočiatku formovala pod vplyvom významného maďarského maliara Józsefa Rippla-Rónaia a čiastočne aj Károlya Ferenczyho. V začiatkoch tvorby rozvíjal krajinomaľbu súbežne s figurálnou maľbou. Jeho prvé výrazné tvorivé obdobie (1908-1914) sa vyznačovalo pomerne veľkým počtom krajiniek.

Keď vypukla prvá svetová vojna narukoval do armády. V zime 1915 sa ako mladý dôstojník prvýkrát zapojil do bojov a na Veľkú noc sa už ocitol na talianskom fronte v prvej línii. V roku 1916 ho odvelili do Ruska, kde padol do zajatia, z ktorého sa vrátil až na jeseň 1920. Jeho zážitky vyšli v októbri 1920 pod názvom „Domov z pobrežia Japonského mora.“ Útrapy vojny a zajatia však na ňom zanechali výrazné stopy. Po krátkom období letargie sa opäť pustil do práce a začal usporadúvať výstavy. Začalo sa jeho najkreatívnejšie a z výtvarného hľadiska najkvalitnejšie tvorivé obdobie. V nasledujúcich štyroch rokoch vystavil minimálne 500 nových obrazov a vytvoril ohromujúce obrazové cykly vyjadrujúce hlboké filozofické myšlienky o prírodných silách vesmíru, otázky života a bytia, zápas dobra a zla, boj proti besneniu vojny. Monumentálne kompozície vyvolali jednu z najzanietenejších výtvarno-umeleckých diskusií 20. storočia na Slovensku.

V roku 1933 sa Jasusch zosobášil o 25 rokov mladšou krajčírkou Ilonou Sztrahalovou. O rok neskôr sa zúčastnil na výstave Košickí výtvarníci vo Východoslovenskom múzeu, kde získal cenu Meštianskeho spoločenského kruhu za obraz Štrbské pleso. Po pričlenení Košíc k Maďarsku pokračoval v umeleckej činnosti. V roku 1940 sa zúčastnil na rozsiahlej prehliadke v Budapešti, z ktorej vzišli zrejme aj účastníci XXII. bienále v Benátkach, kde sa Jasusch predstavil dvomi maľbami: Garany [Hraň] a Falu télen [Dedina v zime].

V roku 1958 usporiadal Zväz slovenských výtvarných umelcov a Krajská galéria v Košiciach súbornú výstavu pri príležitosti maliarových 75. narodenín. O päť rokov neskôr sa uskutočnila ďalšia súborná výstava jeho diel a pri príležitosti osemdesiatych narodenín ho v roku 1962 navrhli na štátne vyznamenanie Za vynikajúcu prácu. Anton Jasusch zomrel 2. júla 1965 v Košiciach.

Je pochovaný v spoločnom hrobe s manželkou Ilonou na parcele č. II mestského verejného cintorína.

Zdroje fotografií:
Východoslovenské noviny, 7.7.1965
Štraus, Tomáš. Anton Jasusch a zrod východoslovenskej avantgardy dvadsiatych rokov. Bratislava : Slovenský fond výtvarných umení, 1966.
Anton Jasusch – súborné dielo. Košice : Východoslovenská galéria, 1983.
Kiss-Szemán, Zsófia. Anton Jasusch : pútnici nebies. Bratislava : Galéria mesta Bratislavy, 2017.