K obľúbeným a čítaným témam košických novín patrili milostné historky neraz okorenené o rôzne pikantérie. Neprešiel takmer deň, aby sa Košičania nedozvedeli o nových žiarlivostných scénkach alebo prípadoch nevery.
Obzvlášť sledovaným problémom dobovej tlače, hlavne po skončení prvej svetovej vojny, boli nevestince a nelegálna prostitúcia. Výnimkou neboli ani Košice. Tunajšími strediskami nemravností boli hlavne Hrnčiarska, či Hradbová ulica, ale aj mestský park, okrajové štvrte a Čermeľské údolie.
Dlhoprstá neviestka
Istá nočná neviestka si v noci vyhliadla mladého zelenáča. Obaja zašli do krčmy, aby sa zabavili. Lenže neviestka bola údajne zamilovaná a chcela sa ešte v tú noc stretnúť so svojim milým. Preto neváhala a potiahla z vrecka nič netušiaceho zákazníka päť korún a odišla sa zabávať k svojmu skutočnému amantovi. O prípade sa medzitým dozvedela aj polícia, ktorá načapala dlhoprstú ako kupuje z ukradnutých peňazí svojmu vyvolenému jedno pivo za druhým. Vreckárka už sedí za mrežami a oplakáva smutnú skutočnosť – vari prečo existuje na svete láska?!
(Z denníka Felsőmagyarország, júl 1903)
_
_
_
Starý mládenec dostal košom
Istý starý úradník na dôchodku, vekom okolo šesťdesiatky, sa smrteľne zaľúbil do peknej, 18 ročnej dievčiny z predmestia a v týchto dňoch ju hneď aj požiadal o ruku. Deva bez váhania odmietla chudáka zaľúbenca. A veru, ak sa v staršom srdci usadí láska, nedá sa ju len tak vykopnúť. Starý pán sa nevzdával a svoju ponuku predložil aj otcovi mladého dievčaťa. Dievka sa však nedala zastrašiť a vyhlásila, že ona veru „nie, nie, nikdy“ nebude patriť tomuto starcovi a s uštipačným úsmevom opustila izbu. Starý pán v žiali vytiahol svoj vreckový nôž a bodol sa do boku. Našťastie nič vážne sa mu nestalo. No starý mládenec bol presvedčený o tom, že je smrteľne ranený, preto rýchlo napísal list, v ktorom vyjadril svoju večnú lásku k dievčine.
(Z denníka Felsőmagyarország, august 1901)
Zvádzač Janko za mrežami
V košickej ulici prostitútok, zvanej kedysi Kvetnou ulicou,[1] snívali všetky neviestky len o jednom – stretnúť Janka, veľkého podmaniteľa ženských sŕdc. Stretávali ho pomerne často. Bol oblečený vyzývavo, elegantne, každý deň v iných šatách. Skrátka Janko bol svetový gavalier, ktorý elegantne platil, elegantne sa obliekal a elegantne flirtoval.
Lenže zlaté časy sa pre nášho hrdinu skončili veľmi rýchlo. Keď totiž košický súkenník Šimon Engländer zistil, že z jeho skladu si niekto pravidelne „požičiava“ tovar, okamžite nahlásil prípad košickým kriminalistom. Detektívi čoskoro narazili na čerstvú stopu a osobu zlodeja stotožnili so sluhom Jánom Darnaim. V jeho byte objavili a zabavili celé haldy rôznych textílií, z ktorých si nechal zhotovovať nové šaty. Janko, náš veľký elegán už sedí za mrežami košickej väznice.
(Z denníka Abauj-Kassai Közlöny, apríl 1913)
[1] Kvetná ulica (maď. Virág utca) – dnešná Hradbová ulica.
_
Košické mravy
To, že vojna[1] vonkoncom neprospela všeobecným mravom vieme už dávno. S vojnovými pomermi spojené tisícoraké švindle, veľké oplanstvá, úžery a podvody smutne dokumentujú všeobecný úpadok čestnosti. Samostatnou kapitolou tohto problému je vec ženského mravu, ktorý v súčasnosti spôsobuje po celej krajine vážne starosti. Vďaka Bohu, že ešte stále existujú statočné ženy, ktoré si napriek vojne a všetkej biede dokážu zachovať počestnosť. Nejedny pracujú v továrňach namiesto mužov, rodiny vychovávajú s láskou a oddanosťou. Patrí im všetka česť a musíme pred nimi sňať naše klobúky.
No sú aj také ženy, ktoré sa svojim správaním podobajú profesionálnym pobehliciam. Túto skupinu tajných prostitútok nazýva ľud vojnovými neviestkami.[2]
Je nesporné, že za smutnými pomermi stoja v prvom rade hospodárske príčiny. Ťažký život však ešte nie je dostatočným dôvodom na nemravný život. Nerád hrám úlohu morálneho sudcu. Nikto nemôže diktovať to, čo majú tieto neviestky robiť doma alebo za zavretými dverami. No do ich poburujúceho správania na verejných priestranstvách má právo prehovoriť každý.
Aby som uviedol len jeden príklad. Je skutočne škandalózne, čoho všetkého sa dopúšťajú dospievajúce dievčatá v Čermeľskom údolí. K tomuto by sa už konečne mala vyjadriť aj polícia. Čermeľské údolie patrí k obľúbeným výletným miestam Košičanov a malo by ním aj zostať! Ale za týchto okolností je prechádzka v tienistom Čermeli pre počestné dámy nežiaduca. Snáď ukončením vojny sa pominú tieto košické nemravnosti.
(Z denníka Kassai Ujság, marec 1918)
[1] Prvá svetová vojna (1914-1918)
[2] V maďarskom znení hadi nő, t.j. vojnová žena.
Ľúbostný škandál na Mlynskej ulici
Včera popoludní boli Košičania na Mlynskej ulici svedkami ohnivého ľúbostného škandálu. Podvečer okolo šiestej hodiny, v čase keď je ruch na ulici najväčší, davy ľudí spozorneli na veľký krik. Istý mladý remeselnícky učeň sa prechádzal ruka v ruke s mladou čašníčkou z blízkej kaviarne. Vykračovali si pokojne smerom ku korčuliarskemu pavilónu, netušiac blížiace nebezpečenstvo. Mládenec zrazu pocítil na svojom pleci neznámu ženskú ruku. Keď sa otočil, s veľkým prekvapením hľadel na svoju manželku. Driečny mládenec nič nenechal na náhodou. Vzal nohy na ramená a zmizol v jednej z bočných uličiek. Manželka sa medzitým zúrivo pustila do svojej sokyne a počastovala ju hanlivými slovami: „Vyškriabem ti oči“, kričala rozohnená manželka. „Najskôr ja tie tvoje“, znela odpoveď čašníčky.
Podvedená manželka následne vytasila svoj dáždnik a začala udierať prekvapenú čašníčku. Tá sa nenechala a oplácala útok rovnakou mincou. Situácia sa stále viac dramatizovala a v zápasení zhodila rozzúrená žena mladú čašníčku na zem. V tom zakročil okoloidúci hliadkujúci vojak, ktorý zápasiace ženy oddelil od seba. Obe ženy odviedli na políciu, kde ich vypočuli a proti útočiacej žene začali priestupkové konanie.
(Z denníka Kassai Hirlap, február 1920)
Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.
