László Tost (4.4.1875 Zborov – 5.1.1945 Košice)
Úradník, politik a košický mešťanosta László Tost, bol jednou z významných osobností politického katolicizmu v medzivojnovom Československu. Narodil sa 4. apríla 1875 v Zborove do rodiny Károlya Tosta, správcu majetkov panstva Erdődyovcov, a jeho manželky Justíny Graf. Mal troch súrodencov: dve staršie sestry, Ilonu (1870-1940) a Ervinu (1872-1952), a mladšieho brata Barnabása (1876-1951).
V roku 1881 začal navštevovať katolícku ľudovú školu vo svojej rodnej obci, kde si osvojil aj slovenčinu. Tá sa mu neskôr výrazne hodila pri vykonávaní práce československého štátneho úradníka. László podobne ako jeho mladší brat Barnabás, začal stredoškolské štúdiá v Košiciach. Od roku 1885 navštevoval štátnu vyššiu reálku. V učení však príliš nevynikal, čo sa odzrkadľovalo v jeho prospechu. Po rozhodnutí otca, preto pokračoval v štúdiu v Levoči, no ani tam sa mu príliš nedarilo. Po dvoch rokoch sa preto vrátil do Košíc, kde nakoniec vyššiu reálku úspešne absolvoval.
Jeho rodičia mu určili kariéru statkára alebo hospodárskeho úradníka. Medzi rokmi 1892-1895 študoval na Uhorskej kráľovskej vyššej poľnohospodárskej škole v Košiciach, ktorú úspešne zvládol. Stále mu však chýbala maturita, ktorá bola ešte vždy dôležitá z hľadiska spoločenskej prestíže, ba od roku 1883 predstavovala zákonnú podmienku pre pozíciu štátneho úradníka. Siedmy a ôsmy ročník reálky tak nakoniec absolvoval až v dospelosti. László Tost po skončení hospodárskeho kurzu ešte nemal ambície stať sa štátnym úradníkom a tak sa vrátil najskôr do Zborova, potom na rodinný majetok v Duplíne, kde začal samostatne hospodáriť. Od roku 1902, už ako mladý manžel (oženil sa s dcérou vyslúžilého husárskeho poručíka Józsefa Horvátha, s Máriou), a neskôr otec troch detí, spravoval rodinné majetky až do roku 1909, kedy sa rodina presťahovala do Košíc.
V Košiciach najskôr bývali na Rákócziho okružnej 11 (dnes Moyzesovej 34). Po predčasnej smrti ich dcéry Márie Anny a smrti Tostovho svokra, začali pod vedením manželky Márie stavať vlastný nájomný dom (tzv. Tostov palác) kam sa presťahovali v roku 1912. Koncom roka 1913 bol László Tost menovaný za dočasného finančného navrhovateľa a komisára pre evidenciu dane z pozemkov pri Kráľovskom uhorskom finančnom riaditeľstve v Máramarosszigete (dnes v Rumunsku). V roku 1915 dostal ako nenahraditeľný úradník výnimku spod vojenskej služby a z poverenia ministra financií sa stal vedúcim potravinárskej skupiny úradníkov v Košiciach. V poslednom roku prvej svetovej vojny, v čase keď 43 ročný Tost zmaturoval a na právnickej akadémií absolvoval ešte dva semestre, bol vymenovaný za pomocného finančného tajomníka.
Po vzniku ČSR zostal štátnym zamestnancom, aj kvôli finančným záväzkom rodine. V roku 1921 bol preložený na Expozitúru pre priame dane v Dolnom Kubíne, kde pracoval do roku 1925, kedy odišiel do núteného dôchodku. Po návrate do Košíc sa aktívne zapojil do politického života ako člen maďarskej Kresťansko-socialistickej strany. Vďaka podpore mladšieho brata Barnabása, ktorý zohrával rozhodujúcu úlohu v strane, László Tost rýchlo napredoval v straníckej hierarchii a vo verejnej sfére. V roku 1928 bol zvolený za náhradného člena mestského zastupiteľstva a medzi rokmi 1933-1938 zastával pozíciu druhého námestníka starostu Košíc. V politickom živote presadzoval ochranu záujmov „praobyvateľstva“ a maďarskej menšiny. Upozorňoval predovšetkým na finančné nedostatky rozpočtu mesta, otázky mestských daní, rozvoja verejných zbierok a nehnuteľností.
Mimo politickej angažovanosti bol László Tost veľmi aktívny aj na poli kultúry a športu. Bol predsedom výboru pre zábavu Kresťanského spoločenského kruhu, pravidelne vystupoval ako člen mužského speváckeho zboru Spevokolu milovníkov hudby v Košiciach, kde zastával funkciu výkonného predsedu. Aktívne hrával v divadelných predstaveniach, organizoval plesy a večierky. Bol členom predstavenstva Košického športového klubu a čestným podpredsedom Československého zväzu maďarských cyklistov. Vo voľnom čase hrával tenis.
Po pričlenení Košíc k Maďarskému kráľovstvu 2. novembra 1938 ho Maďarská národná rada menovala za košického mešťanostu. O pár dní neskôr vítal v čele slávnostnej delegácie maďarského regenta Miklósa Horthyho. Keďže v mnohých otázkach nesúhlasil s politikou Budapešti, predovšetkým v otázke protižidovských nariadení, v júni 1939 bol penzionovaný. Poslancom maďarského parlamentu však zostal až do roku 1944.
Kvôli svojmu proanglickému a protinyilašovskému postoju sa nakoniec stal obeťou košického teroru Strany šípových krížov. Dňa 3. januára 1945 ho z jeho domu na dnešnej Moyzesovej ulici autom uniesla dvojica nyilašovcov, ktorí ho v Čermeľskom údolí postrelili ôsmimi ranami. O dva dni vážnym zraneniam podľahol. Slávnostný pohreb sa uskutočnil na Rozálii o pár dní neskôr, a to aj za účasti čelných predstaviteľov Strany šípových krížov. V 70. rokoch 20. storočia bolo Tostovo telo uložené na večný odpočinok do rodinnej krypty na košickej Kalvárii.
Literatúru z fondu regionálneho oddelenia VKJB k osobnosti Lászlóa Tosta nájdete v knižničnom KATALÓGU.
(Spracoval Tomáš Ondrejšík)
