Pred sto rokmi slávnostne otvárali Štátnu nemocnicu v Košiciach
Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach si tohto roku pripomína 100. výročie vzniku. Slávnostné otvorenie vtedajšej Štátnej nemocnice sa uskutočnilo 24. júna 1924 za prítomnosti zástupcov štátu, mesta, župy, nemocnice a ostatných významných košických inštitúcií.
Plány na výstavbu novej štátnej nemocnice v Košiciach sa začali ešte v ére Rakúsko-Uhorskej monarchie. Už od roku 1901 viedli predstavitelia mesta rokovania s peštianskou vládou o možnosti získania finančného príspevku na výstavbu nemocnice. Finančný prísľub i pozemok v južnej časti Košíc získalo mesto v roku 1909 a v roku 1916 sa začali realizovať samotné stavebné práce. Kvôli pretrvávajúcej vojne bol dokončený iba chirurgický pavilón, ostatné zostali rozostavané.
Po vzniku ČSR prevzalo riadenie štátnej nemocnice Ministerstvo verejného zdravotníctva a telesnej výchovy v Prahe. V deň slávnostného otvorenia nemocnice, o ktorom obšírne referovali všetky košické denníky, bolo zo 14 plánovaných pavilónov otvorených iba sedem so 600 posteľami. V roku 1928 sa kapacita nemocnice zvýšila už na 848 lôžok. V tom čase bola najväčšou a najmodernejšou nemocnicou na Slovensku. Mala štyri operačné sály, pracovalo tu šesť primárov, 18 sekundárnych lekárov, civilné aj rehoľné ošetrovateľky.
Slávnostné otvorenie novej štátnej nemocnice v Košiciach[1]
Už pred desiatou hodinou dopoludnia bola cesta vedúca z Peštianskej triedy[2] k monumentálnym objektom štátnej nemocnice četne obsadená obecenstvom, ktoré očakávalo príchod vzácnych hostí. Vchod do nemocničnej budovy bol lemovaný slávobránou v čele ktorej sa skveli slová pozdravu „Vítajte nám.” Na malom priestranstve pred administratívnou budovou boli zhromaždení hodnostári, prednostovia úradov a oficiálni zástupcovia lekárov. Sekčný šéf Beber, vedúci usporiadateľ celej slávnosti a tiež vládny radca Slavíček, ktorým možno vzdať vďaku za vzorný poriadok a priebeh slávnosti, očakávali hostí v spoločnosti primára nemocnice Dr. Urama.[3]
Keď vošiel automobil ministrov do brány, vystúpil minister Šrámek a minister pre Slovensko Dr. Kállay a pozdravili sa s prítomnými. Primár Dr. Uram ich na prahu budov uvítal úprimným predslovom k slávnostnému aktu, ktorému ich prítomnosť dodala zvláštneho lesku a dôležitosti. Nato odobrali sa vzácni hostia a ich sprievod do prednáškovej sály. Schodište administratívnej budovy bolo celé bielo vyzdobené výplňou zelených paliem a kvetín. Priestranná prednášková sála mala v strede prezidentovo poprsie ozdobené kvetinami.
Po strane na pódiu, pokrytom kobercami bol rečnícky stolík, ku ktorému vystúpil ako oficiálny zástupca ministerskej rady, minister pre zdravotníctvo Msgr. Šrámek. V četne zhromaždenom poslucháčstve zavládlo hrobové ticho a minister svojim kľudným spôsobom, rečou hlboko založenou, započal slávnostné zhromaždenie. Keď dohovoril, sálou zaznel búrlivý potlesk a na tribúnu vystúpil minister pre Slovensko, dr. Kállay. Jestliže minister zdravotníctva hovoril ako prednosta odborného ministerstva a významný člen ministerskej päťky, dr. Kállay rečnil ako minister s plnou mocou a ako najvyšší reprezentant vlády na pôde Slovenska, aby zdôraznil zo stanoviska politického dôležitosť dnešného okamihu. Po ňom sa ujal slova primár nemocnice dr. Uram.
Nato podal odborný výklad o postupe prác sekčný šéf ministerstva verejných prác Havlíček, uvádzajúc nasledovné: „Hneď po ukončení svetovej vojny a po oslobodení Slovenska, v dobe kedy náš štát vznikal z prvých počiatkov, boli sme postavení pred úkol vybudovania košickej nemocnice. Stavba tohto ústavu, významného pre celé východné Slovensko bola síce započatá už za maďarskej vlády v roku 1914, avšak vypuknutím svetovej vojny bola temer zastavená a pokračovala tempom pozvoľným. Pri prevzatí stavby našim štátom v mesiaci marci roku 1919 bol pod strechou hlavný, očný a detský pavilón, ostatné, okrem kotolne a strojovne boli rozostavané v pivniciach alebo v prízemí. Vnútorná práca, najmä inštalácie neboli v žiadnej z budov vôbec započaté, ani projekty pripravené. So zreteľom na význam tohto ústavu pre východné Slovensko, ministerstvo verejného zdravotníctva sa rozhodlo pôvodný stavebný program maďarskej vlády značné rozšíriť a ministerstvo verejných prác venovalo od počiatku čo najväčšie úsilie, aby košická nemocnica bola vzorne prevedená a vybavená všetkými prostriedkami, ktorých moderné lekárstvo nezbytne vyžaduje. Aby týmto požiadavkám mohlo byť vyhovené, bolo nutné pôvodný projekt zmeniť a značne rozšíriť. Doplnky a zmeny dosiahli značných rozmerov najmä u chirurgického pavilónu, ktorý povstal z pôvodného hlavného pavilónu pre choroby vnútorné, chirurgické a pre administratívu a u pavilónu oddelenia psychiatrického, ktorý bol pozmenený na pavilón pre choroby interné a kožné. Je samozrejmé, že zriadenie nových projektov najmä inštalácií, na ktoré za starej vlády vôbec nebolo pamätané, vyžadovalo značného času, zvlášť v dobe, kedy naše úrady na Slovensku len vznikali a celá štátna organizácia bola v prvopočiatkoch. Hneď po prevzatí sme boli vo výstavbe vyrušení boľševickým vpádom v júni 1919, kedy boli naše úrady nútené Košice na dva mesiace opustiť. Ak si predstavíme uvedené okolnosti a k nim ťažkosti, ktoré boli po vojne spojené s prevádzaním stavieb ako: vysoký náklad, nedostatok vyškoleného personálu, naprostý nedostatok materiálu, dopravné ťažkosti a vôbec povojnové pomery v rokoch 1919-1921, vieme si vysvetliť dlhú stavebnú dobu tohto rozsiahleho ústavu. S ohľadom na rozostavaný stav jednotlivých budov po prevrate a na povojnové pomery, najmä na nedostatok materiálu na stúpajúcu tendenciu cien materiálu a miezd, boli stavebné práce v prvom období až do roku 1922 prevádzané z najväčšej časti vo vlastnej réžii. Len od roku 1922 boli všetky práce prevádzané súkromnými podnikateľmi. Na stavbe pracovalo vyše 80 rôznych firiem z celej republiky. Stavebný náklad činí dosiaľ 32.500.000 Kčs. Hodnota prác prevedených maďarskou vládou pred prevratom činí podľa dnešných cien za 9.000.000 Kčs. K dokončeniu a úplnému zaplateniu prevedených prác je ešte potrebných zhruba 5.000.000 Kčs. Na stavbu prosektúry bude nutné cca. 3.000.000 Kčs. Celkový stavebný náklad je teda 50 miliónov Kčs. Na vnútorné zariadenie bolo dosiaľ vydané 5.500.000 Kčs. K opatreniu ďalšieho inventára je ešte potrebných cca. 1.800.000 Kčs. Na bielizeň, lekárske nástroje, náradie a iné cca. 700.000 Kčs. Vnútorné zariadenie činí dovedna 8.000.000 Kčs a celkový náklad na ústav dovedna 60.000.000 Kčs. Podotýkam, že dokončením hore uvedených budov nebude nemocnica ukončená, lebo sa projektuje k ďalšej výstavbe psychiatrické oddelenie s 300 lôžkami. Budovy pre toto oddelenie majú byť umiestené na pozemkoch v rozlohe zhruba 6 ha susediacich s terajšou nemocnicou na južnej strane. O kúpe pozemku sa už vyjednáva. Nemocnica v dnešnom stave je zariadená na 700 postelí a vybudovaná v systéme pavilónov. Pre každé oddelenie slúži zvláštna budova a to pre oddelenie chirurgické, očné, detské, interné, kožné, pľúcne a infekčné. Nemocničný pozemok darovaný mestom má rozlohu 95.000 m², zastavená plocha všetkých budov činí 11.700 m². Komunikáciu medzi budovami umožňujú valcované hradské a chodníky, zbývajúca časť pozemku je upravená na park pre zotavenie chorých. Okrem budovy pre menované oddelenia je tuná hospodárska a administračná budova, obytný dom pre lekárov, domček pre vrátnika, provizórna prosektúra, spaľovacia pec a kotolňa i strojovňa, dovedna 12 objektov. Celý ústav je zariadený na ústredné kúrenie teplou vodou, ktorá sa pripravuje v centrálnej kotolni a privádza sa do jednotlivých budov v podzemných kanáloch 600 m dlhým potrubím. Kanály sú železobetónové a dá sa v nich pohodlne prechádzať. Okrem ústredného kúrenia slúžia kanály pre rozvod úžitkovej teplej vody, pary a pre elektrické kabely. K ohrievaniu vody slúžia štyri Tischbeinské kotle o ohrevnej ploche 4 x150 m, ďalej tri ohrievače pre ústredné kúrenie a štyri bojlery na teplú úžitkovú vodu. Voda na kúrenie sa vháňa do systému centrifugálnou pumpou alebo tromi parnými elevátormi. Tepelná energia sa využije racionálne tým, že para slúžiaca k ohrievaniu vody prejde najskôr parným strojom poháňajúcim dynamo a potom sa len púšťa do vodných bojlerov k ohrievaniu vody. Elektrická centrála umiestená pri strojovni obsahuje 2 transformátory ku premene prúdu vysokého napätia 200 W na prúd 220/380 W a rozvádzač umožňujúci spojenie ako s vlastným dynamom, tak s mestskou sieťou. Elektrická energia sa používa k osvetleniu pohonu, motoru, výťahu a k liečebným účelom. Okrem menovaných je nutné sa zmieniť o moderných zariadeniach, sterilizačných, dezinfekčných, o parnej prádeľni, kuchyni, chladiarni, pekárni a iných, ktorých podrobnosti odporúčajú sa k povšimnutiu pri prehliadke budovy.“
Ako posledný sa chopil slova župan Dr. Ján Ruman. Keď doznela búrka potlesku, vyzval sekčný šéf Bebr prítomných k prehliadke. Okrem už menovaných osôb, videli sme medzi prítomnými biskupa Fischer-CoIbriea, jeho tajomníka Štefana Homolu, duchovného správcu Komenského ústavu P. Kosatika, prezidenta sedrie Dr. Hostana. Bol tam tiež riaditeľ Přerovský, štátny radca Setinský, inžinier Dvořák, vrchný rabín Dr. Enten, min. radca Dr. Igor Dula, riaditeľ Karol Murgaš. Z kruhov lekárskych: Dr. Mikuláš Očenášek, primár Dr. Jindra Jaroslav, primár Dr. Brož, zástupca primára Dr. Šimko, Dr. Rubeš, Dr. Sarvassy, riaditeľ Dolínek, zástupca obchodnej komory J. Kustra. Ďalej prítomní boli humanitný pracovník na Podkarpatskej Rusi Dr. Bohumil Albert a primár mukačevskej nemocnice riaditeľ Frantal, rektor Kostlivý, dekan Kadlický. Z bratislavského ministerstva boli prítomní: ministerský radca Ján Krejca, ministerský radca inžinier Š. Jančák, m. r. Bohumil Sel, inžinier Valenta, sekčný šéf Havlíček. V sprievode pána ministra boli prezidiálny šéf Dr. Kolínsky, sekčný šéf Bebr, predseda pr. odd. min. radca Ostrčil, osobný tajomník Hovorka, vrchný štátny radca Kvech.
Po prednesených rečiach bola prehliadka nemocničných objektov. Vzorné zariadenie nemocnice a veľké záhradné nádvorie budilo priamo údiv hostí, a prítomní lekári vyslovovali sa čo najpochvalnejšie o zariadení tohto ústavu. Po prehliadke odišli páni ministri do hotelu Schalkház sprevádzaní županom Dr. Rumanom, Dr. Mičurom, generálom Gajdom, starostom Novákom a vládnym radcom Slavíčkom. O jednej hodine bol zahájený slávnostný obed, ktorého sa zúčastnili pozvaní hostia. Pri obede koncertovala hudba 32. pešieho pluku za osobného riadenia kapitána Kozáka. Prezidentovi republiky T. G. Masarykovi bol taktiež zaslaný pozdravný telegram.
O štvrtej hodine sa obaja ministri rozlúčili s hosťami a odcestovali automobilom k prehliadke štátnych kúpeľov v Sliači, v Trenčianskych Tepliciach a Piešťanoch.
(Z košického denníka Slovenský východ, 25. júna 1924)
[1] Pôvodný dvojstranový článok z denníka Slovenský východ bol skrátený.
[2] Peštianska trieda, dnes Južná trieda v Košiciach.
[3] MUDr. Jozef Uram (1885 Liptovský Mikuláš – 1944 Pezinok). Od r. 1919 konzultant Zdravotného referátu Ministerstva verejného zdravotníctva v Košiciach, poverený vedením Štátnej nemocnice. V r. 1924-1929 bol riaditeľom nemocnice a primárom jej chirurgického oddelenia. Významný organizátor zdravotníctva na východnom Slovensku, pričinil sa o dobudovanie štátnej nemocnice.
Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.
