Dnes už nejestvujúca ikonická stavba Košíc – hotel Schalkház, by sa v týchto dňoch dožil úctyhodných 150 rokov. Budovu nechal postaviť v roku 1873 úspešný košický podnikateľ s vínom Leopold Schalkház na mieste staršieho hostinca. Práce realizovala košická stavebná firma Petra Jakaba pod vedením budapeštianskeho architekta Lajosa Freya. Interiérovú časť nechal zhotoviť Anton Hermann z Viedne. Slávnostné otvorenie hotela sa uskutočnilo 14. augusta 1873.
V nasledujúcich desaťročiach bol najväčší košický hotel viackrát upravovaný a modernizovaný. V medzivojnovom období mal až 100 hosťovských izieb, veľkú reštauráciu, tanečnú sálu, salónik, kaviareň i hostinec.
Hotel Schalkház bol počas celej svojej existencie (až do jeho uzavretia v roku 1962) významným strediskom spoločenského života Košíc. Usporadúvali sa tu tanečné a hudobné zábavy, divadelné i filmové predstavenia, výstavy automobilov, mítingy politických strán, stretnutia spolkov a rôznych organizácií.
Po skončení druhej svetovej vojny prešiel hotel do národnej správy a dostal tiež nový názov – hotel Slovan. Jeho osud bol spečatený v roku 1963, keď sa rozhodlo, že z dôvodu havarijného stavu ho asanujú. Na mieste ruín vyrástol v roku 1971 nový hotel Slovan, ktorý po prestavbe roku 2009 poznáme pod názvom Doubletree by Hilton.
Slávnostné otvorenie nového hotela Leopolda Schalkháza
Dňa 14. augusta sa uskutočnilo slávnostné otvorenie kaviarenských a reštauračných priestorov novučičkého hotela pána Leopolda Schalkháza[1]. Budova tak zvonka ako aj zvnútra je hodnou reprezentantkou nášho mesta. Čo do krásy a pohodlia sa vyrovná akémukoľvek veľkomestskému hotelu.
Na jednu vec by sme však chceli upozorniť driečneho pána majiteľa, a to, že na území Uhorska sa vyžaduje mať jedálny lístok v maďarčine. Inak povedané, sme ochotný podporovať iba maďarských hotelierov. Od tých, ktorí si nebudú vážiť náš najcennejší poklad – náš jazyk, sa otočíme chrbtom.
Ak sú napríklad v hoteli Európa všetci, počnúc majiteľom cez hostí až po poslednú slúžku Nemci, tak by sa mal pán Schalkház snažiť držať našej veci.
(Z košického týždenníka Abauj-Kassai Közlöny, 21. augusta 1873)
[1] Leopold Schalkház (21.8.1821 Drosendorf, Rakúsko – 30.11.1873 Košice) – hotelier, obchodník s vínom. Pochádzal z Rakúska ; podnikal s vínom. Bol členom mestského zastupiteľstva, viacerých spolkov a bol známy svojou dobročinnosťou. Mal osem detí; po jeho smrti pokračoval v podnikaní jeho syn Leopold.
Grand Hotel Schalkház
Nový hotel Schalkház sa behom pár dní od otvorenia kaviarenskej a reštauračnej časti stal najobľúbenejším strediskom meštianskej spoločnosti a tiež pánov dôstojníkov naše miestnej garnizóny. Prirodzeným dôvodom tejto obľúbenosti je jednak popularita jeho majiteľa vo všetkých kruhoch a vrstvách obyvateľov nášho mesta, ako aj skutočne veľkolepý pohľad, ktorý sa nám naskytá pri návšteve hotela.
Keď prvýkrát vstúpime do týchto priestorov môžeme slovami vyjadriť naše dojmy, ako keby sme povedali: „Myslíme si, že nás previezli do Pešti alebo Viedne.“ Cítite sa povznesene a pohodlne. Komfort, pozorná obsluha, priateľský, nenútený a srdečný prístup majiteľa ako aj vedúceho ku každému, to sú vlastnosti, ktoré nám pripomínajú podobné prevádzky vo veľkomestách. Každý hosť je tu hodnotený rovnako bez rozdielu, môže chcieť viac alebo menej, tu nie je viazaný na rozmar domáceho pána, ani na ručičku hodín.
Aký nádherný pohľad nám ponúka tento hotel zvonka. Každému návštevníkovi nášho mesta teraz môžeme s radosťou ukázať, že Košice majú prvotriedny hotel, ktorý je skutočnou ozdobou hlavného mesta Horného Uhorska. Za túto obetavo vykonanú prácu preto želáme pánovi podnikateľovi nekonečnú priazeň širokej verejnosti!
(Z denníka Kaschauer Zeitung, 20. augusta 1873)
Renovácia hotela Schalkház
Minulé dni bol hotel Schalkház v Košiciach zatvorený, poneváč sa robila renovácia všetkých miestností, ktorá bola dokončená 11. augusta. V tento deň, na oslavu znovuotvorenia bol usporiadaný v hlavnej dvorane hotela banket, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia rozličných podnikov a korporácií.
Programom banketu bola bohatá hostina, pri ktorej sa preukázala nie len dobrá miestna kuchyňa, ale aj vzorná obsluha. O zábavu sa starala cigánska kapela. Banket, ktorý trval od 9. hod. večer do polnoci sa skončil k úplnej spokojnosti účastníkov, ktorí sa rozchádzali v najlepšej nálade. Je žiaduce, aby sa úroveň tohto hotelového podniku udržala trvácne lebo jedine tak si uháji tento podnik označenie – prvotriedny.
(Z denníka Slovenský východ, 13.augusta 1922)
Bývalý španielsky kráľ Alfons hosťom hotela
Hotel Schalkház bol svedkom nevšednej návštevy. Vo večerných hodinách sa pred recepciou zjavil starší pán v poľovníckom oblečení. Lámavou nemčinou si pýtal izbu na jednu noc, na čo mu recepčný ponúkol izbu z kategórie tých lacnejších. Keď mu predložili formulár na vyplnenie, tajomný cudzinec napísal toto: Alfons de Bourbon.[1] Miesto narodenia: Madrid. Štátna príslušnosť: Španielsko. Trvalý pobyt: Paríž. Následne recepčný bez akéhokoľvek vážnejšieho povšimnutia odložil vyplnený prihlasovací formulár bokom. Tajomný cudzinec medzi tým navštívil reštauráciu, popočúval cigánskeho primáša Bundzika, dal mu 100 Kč a kapele objednal dve fľaše vína. „Ste mi ale povedomý vážený pane“, povedal primáš hosťovi. Ten si nechal jeho slová preložiť do nemčiny a spýtal sa: „Kde ste ma videli?“ „V Ružbachoch o grófa Zamoyského.“ Odvetil Bundzík. „To je možné!“, odpovedal s úsmevom neznámi cudzinec, ktorý si vypočul ešte jednu skladbu a na to opustil reštauráciu.
V meste sa pochopiteľne okamžite rozniesol chýr o tunajšom krátkom pobyte exkráľa Španielska. Ten sa zdržal ozaj len krátko, lebo nasledujúce ráno sa vydal rýchlikom smerom na Odenberg.
(Z denníka Kassai Ujság, 21. septembra 1932)
[1] Alfonz XIII. (1886-1941) – španielsky kráľ v rokoch 1886 až 1931.
Kaviareň Schalkház v novom rúchu
V týchto dňoch sa dokončujú posledné práce a úpravy kaviarne hotela Schalkház v Košiciach. Nákladom 700 000 Kč bola táto najstaršia košická kaviareň a príležitostná burza upravená na moderný podnik, ktorý si v ničom nezadá s podobnými veľkomestskými podnikmi.
Polovica kaviarne je riešená v zelenej, polovica v červenej farbe. Vnútorné zariadenie dodali štyri košické stolárske firmy a dve firmy čalúnnické. Majitelia uplatnili praktický zmysel pre to, aby bolo čím viac živnostníkov zamestnaných. Schalkház bude azda jedinou košickou kaviarňou, ktorá má dokonalé protiletecké zariadenie CPO. V jednej minúte môžu byť zastreté všetky obloky. V suteréne bude zriadená aj nová vináreň v starodávnom štýle s farebnými oblokmi pre zvýšenie svetelných efektov. Svetelné zariadenie, lustre a chromované predmety dodala košická firma Steiner. Umelecky vypracované lustre boli zhotovené podľa návrhu bratislavského projektanta Ing. Františka Michala.
Vináreň je zásobená 85 hl tokajského a berežského vína. Vnútorným zariadením a hlavne cenou vína bude dozaista konkurovať mestskej vinárni. Otvorená bude do 4.00 hodiny raňajšej.
Napravo od hlavného vchodu boli obchody premenené na bufet a ľudovú reštauráciu. V štyroch miestnostiach budú podávané jedlá a nápoje za lacné ceny. Nový hostinský podnik má modernú elektrickú kuchyňu, ventiláciu a výťah. Poskytne prácu 70 zamestnancom a košickej spoločnosti príjemnú a dobrú zábavu.
(Z denníka Novosti, 5. decembra 1937)
Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.
