Dňa 29. júla 1923 bolo na pravom brehu rieky Hornád pri ceste do Ťahanoviec slávnostne otvorené mestské plážové kúpalisko, známe ako Gajdove kúpele.

Myšlienka vybudovania kúpaliska v lokalite zdevastovaných a zanedbaných Ľudovítových kúpeľov (Lajos-fürdő) založených v 80. rokoch 19. storočia, vzišla od jednateľa odbočky Zväzu československých dôstojníkov v Košiciach kapitána Jaroslava Janáka. S nápadom sa plne stotožnil veliteľ košickej 11. divízie charizmatický generál Radola Gajda, ktorý výstavbu plne podporil. Kladne sa k celému projektu postavilo i mesto Košice, ktoré zabezpečilo pozemky pre samotnú výstavbu.

Stavebné práce sa rozbehli v apríli 1923 a napriek počiatočným finančným ťažkostiam sa podarilo kúpalisko dokončiť v rekordne krátkom čase. Od apríla do júla 1923 opravili vojaci staré budovy, postavili reštauráciu a tanečnú plochu. Vybudovali bazén o rozmeroch 110 x 20 metrov, ktorého dno sa plynule zvažovalo od 60 do 350 cm, ďalej šatne, sprchy, skokanské mostíky a bazén pre deti. Takto zveľadené kúpele pomenovali Gajdove – na počesť spomenutého veliteľa košickej vojenskej posádky.

Po nútenom penzionovaní generála Gajdu boli kúpele v roku 1928 z rozhodnutia mestskej rady premenované na Košické kúpele. No už v 30. rokoch začal kúpeľný areál postupne upadať a chátrať. Po druhej svetovej vojne sa pre lokalitu ujal názov Anička a naďalej bola obľúbeným výletným a rekreačným miestom Košičanov.  Z pôvodnej kúpeľnej zástavby sa do dnešných dní prakticky už nič nezachovalo.

Vzniká najväčšie športové a kúpeľné miesto pri Košiciach

Ľudovítove kúpele[1] pri Ťahanovciach, ktoré patria mestu Košice, boli počas vojny zanedbané a po prevrate sa tento stav ešte zhoršil lebo až doteraz sa o ne nik nestaral. Kúpeľné budovy popraskali, zariadenie bolo rozkradnuté, tanečný sál znivočený, park spľundrovaný a do ostatných miestnosti sa nasťahovali ľudia po väčšine bez akéhokoľvek zvolenia majiteľa. Takto bol celý areál odsúdený k zániku.

Už v zime sa zaoberalo tunajšie vojsko s myšlienkou urobiť z kúpeľa niečo poriadneho a na návrh kapitána Janáka[2] odišiel do kúpeľov generál Gajda,[3] aby si vec sám pozrel. Okamžite dal svoje povolenie a konečne minulý mesiac mesto Košice prenajalo vojsku kúpele na 20 rokov. Tým sa záležitosť Ľudovítových kúpeľov dostala do novej fázy a dnes sa pracuje na objekte s neobyčajnou usilovnosťou. Košické vojsko, ktoré má kúpele v árende, začalo minulý mesiac za pomoci mesta s opravami. Celý komplex bude oplotený a tanečná sála onedlho uvedená do pôvodného stavu. V kúpeľoch bude zariadená aj reštaurácia. Prameň kyslej vody bude upravený a kúpeľné miestnosti znovu zariadené. Okrem toho park pred kúpeľnými miestnosťami a aleja povedľa Hornádu bude daná do poriadku podľa zásad moderného záhradníckeho umenia.

Vojsko tiež pomýšľa urobiť z kúpeľov veľké športové miesto. Za týmto účelom zariaďuje pred kúpeľnými budovami tenisové ihrisko a za nimi bude veľké cvičisko s krytými tribúnami a šatnicami. Ihrisko bude môcť pohodlne pojať až 1000 cvičencov. Okrem toho sa v štadióne plánuje so zriadením 800 m dlhej bežeckej dráhy, letnej telocvične a iných menších športových objektov. Počíta sa s využitím Hornádu k pestovaniu plavectva a veslárstva.

Tretím podnikom je bazén. Pôvodne malo byť použité za kúpalisko rieka Hornád, ale úprava toku je nemožná, lebo Hornád prináša takú spústu bahna a piesku, že o dva mesiace by bola všetka práca znivočená. Dôsledkom toho sa kope pri vodnom toku veľký bazén, ktorý bude dlhý 100 m, široký 20 m a hlboký od 80 cm do 3 m. Voda v bazéne nebude stojatá, ale bude vedená z Hornádu a bude zase do Hornádu vychádzať, takže bude neustále čerstvá. To je ohromné plus tohto podniku. Pre kúpajúcich bude zriadených 150 kabín, pieskové a slnečné kúpele a pod.

To sú práce, ktoré sa prevádzajú teraz a ktoré budú dohotovené do 15. júna. Okrem toho sa pomýšľa presunúť prírodné divadlo z Čermeľského údolia sem a tiež sa jedná o tom, aby dostihová dráha z Barce bola preložená ku Gajdovym kúpeľom, kde je pre ňu krásne miesto. V zime má byť neďaleko kúpeľov zariadená sánkarská serpentínová dráha a niekoľko klzísk.

Z vďačnosti za to, že zásluhou košického generála Gajdu sa dostali Ľudovítove kúpele vojsku a z lásky k svojmu veliteľovi, samí vojaci pomenovali tieto kúpele Gajdovymi kúpeľmi. A je samozrejmé, že tiež naša verejnosť toto pomenovanie s radosťou príjme.

(Z košického denníka Slovenský východ, 4. mája 1923)

[1] Prvé kúpele boli založené v r. 1881 Fridrichom Legányim a boli pomenované po uhorskom  politikovi Lajosovi Kossuthovi ako Ľudovítove kúpele (maď. Lajos-fürdő). Rovnakým menom sa označoval aj minerálny prameň objavený v roku 1863 (maď. Lajos forrás).
[2] Jaroslav Janák (1889-1971) – vojenský kaplán, propagátor turistiky a jaskyniarstva. Od r. 1920 kurát duchovnej služby Zemského vojenského veliteľstva v Košiciach. V Košiciach  pôsobil ako člen mestského zastupiteľstva a mestskej rady. Funkcionár košickej odbočky Zväzu čs. dôstojníctva. Jeden zo zakladateľov a predsedov košického odboru Klubu čs. turistov v ktorom inicioval založenie speleologickej sekcie, do vlastníctva ktorého získal v r. 1930 jaskyňu Domica.
[3] Radola Gajda, rodným menom Rudolf Geidl (1892-1948) – český dôstojník, jeden z hlavných veliteľov česko-slovenských légií v Rusku. Medzi r. 1922-1924 velil divízii v Košiciach, v r. 1924 sa stal členom hlavného štábu čs. armády a v r. 1926 jeho náčelníkom. Po intrige bol z armády vyštvaný a stal sa vodcom Národní obce fašistickej. V r. 1947 bol odsúdený na 2 roky väzenia. Zomrel o rok neskôr na leukémiu.

Gajdove kúpele otvoria svoje brány 29. júla

Na dokončení stavby kúpeľov sa pracuje so zvýšeným úsilím, takže dňa 29. júla  bude v nich zahájená prvá sezóna a kúpele budú odovzdané obecenstvu. Pri tejto príležitosti bude usporiadaná košickou odbočkou Zväzu čs. dôstojníkov spolu s plaveckou župou slávnosť. O 15. hod. skokom plavcov do bazénu bude symbolicky zahájená sezóna. Od 15.-17. hod. bude koncertovať hudba v pavilóne na kúpališti. Od 18.-20. hod. budú plavecké závody, ktorých sa zúčastnia najlepší plavci východného Slovenska. Večer sa uskutoční v kúpeľnej reštaurácii koncert.

(Z denníka Slovenský východ, 24. júla 1923)

Slávnostné odovzdanie Gajdovych kúpeľov verejnosti  

Za krásneho nedeľňajšieho popoludnia boli slávnostne odovzdané československej verejnosti Gajdove kúpele. Tohto slávnostného otvorenia sa zúčastnilo tisíce obecenstva širokej verejnosti. Boli tam zastúpené všetky košické úrady a korporácie, aby svojou prítomnosťou prejavili vďaku generálovi tunajšej 11. pešej divízie Rudolfovi Gajdovi a všetkým tým, ktorí k uskutočneniu tohto veľkého podniku poskytli priamo, či nepriamo svoju podporu.

Gajdové kúpele, vystavané húževnatou energiou za dobu pomerne velice krátku, majú veľký význam nielen pre mesto Košice, ale aj pre celé východné Slovensko. Vidíme tam krásnu reštauračnú miestnosť s veľkou tanečnou sálou, kúpeľnou budovou uprostred krásne zriadeného parku, ďalej futbalové ihrisko s veľkou tribúnou, krásne prevedené tenisové ihrisko, ďalej dlhý rad kabín a pred nimi veľký bazén. Ten jest 100 m dlhý, 20 m široký s klesajúcim dnom. Okolo tohto bazéna je široké pobrežie vysypané pieskom s pestrými slnečníkmi a búdkami. Takže včerajší deň, keď tisíce obecenstva sa prechádzalo za zvukov vojenskej hudby okolo bazéna, pôsobilo to na nás dojmom štrandu na morskom pobreží.

Gajdové kúpele boli v nedeľu 29. júla odovzdané verejnosti slávnostnou rečou majora Balenta, ktorý uvítal prítomných zástupcov spolkov, korporácií a úradov a prítomné obecenstvo. Spomenul neúmornú energiu generála Gajdu, ktorý má v prvom rade najväčšiu zásluhu v tom, že sa tento podnik tak obrovských rozmerov uskutočnil. Spomenul, že generál Gajda už i týmto jediným podnikom si zanechal dobré meno a vďačnú spomienku v širokej verejnosti.

Spočiatku zamýšľala košická odbočka Zväzu čs. dôstojníkov z tohto miesta urobiť letné bydlisko dôstojníkom a ich rodinám. Tieto plány však pre rôzne príčiny nemohli byť uskutočnené, až konečne bystrou vnímavosťou nášho veliteľa a Gajdovou energiou dozrel plán zhotoviť veľkolepé, moderne zariadené kúpele, ktoré by slúžili nielen pre vojsko, ale pre celú verejnosť východného Slovenska. Vo svojej reči ku koncu hovoril: „Lež náš pán veliteľ mal pri tomto diele aj ochotných pomocníkov. S najväčšou povďačnosťou musíme konštatovať menovite to porozumenie a tú ochotu, ktorou nám vychádzala v ústrety slávna mestská rada mesta Košíc. Vrelo sa ujal veci náš mešťanosta pán dr. Novák, potom pán radca Sedláček a obzvlášť pán dr. Vukovič, ktorí sa všemožne usilovali a všetku pomoc a podporu poskytovali, aby sa plán čo najlepšie vydaril. Za to nech je im tu a teraz vyslovená verejná vďaka. Ale srdečnou vďakou sme zaviazaní i pánu architektovi Breptovi, ktorý podal a previedol návrhy tu postavených a opravených budov, ďalej pánu majorovi Klubalovi, ktorý zhotovil plán bazéna, nadporučíkovi Hurníkovi, ktorý tento plán previedol a konečne kapitánovi Janákovi, ktorý bol neúnavným duševným hýbadlom všetkých týchto prác. Okrem týchto pánov je to ešte dlhý rad dôstojníkov a vojakov, ktorí i keď ich menovite nespomíname, môžu byť uistení, že im vieme plnou mierou uznať, oceniť a vážiť si ich práce. A keď vyslovujeme to srdečné želanie, aby sa tieto kúpele stali miestom obľúbeným všetkých našich športových spolkov a korporácií i milým dostaveníčkom všetkých, ktorí vyhľadávajú občerstvenie a milú zábavu, vyhlasujem  ich v mene pána generála Gajdu za otvorené a podľa vypísaných pravidiel odovzdávam ich verejnosti k užívaniu. Na zdar! “

Po otváracom predslove majora Balenta, zahájili vojaci plavecké závody. Vojenská hudba zahrala k tomu veselú polku a v kúpeľoch sa rozprúdil pravý kúpeľný život.

Mesto Košice získalo v Gajdovych kúpeľoch veľkú atrakciu z hľadiska hygienického, spoločenského i športového a zároveň objekty za miliónové ceny. Nie je pochyby o tom, že Gajdove kúpele sa stanú najviac vyhľadávaným výletišťom košických obyvateľov.

(Z denníka Slovenský východ, 31. júla 1923)

Košická Gajdovka

Je sparno. Slnko sa už priveľmi smeje na zastaranú zem, akoby chcelo z nej urobiť škvarku. Ľudia hľadajú útulok v tieni stromov alebo osviežujúcim kúpaním. Nie je však kúpanie ako kúpanie. Natíska sa totiž otázka, že kde? A tu každý podľa svojej chuti a vrecka zariadi si svoj letný pobyt pri vode… Riviéra, Juhoslávia, Čierne more, no a Košičania nahrádzajú všetky tieto veličiny Gajdovkou. Alebo ako sa teraz oficiálne volajú, kúpele odbočky Zväzu čs. dôstojníctva v Košiciach.

Ktorí ste ešte neboli v týchto jediných košických veľkomestských kúpeľoch, nuž predstavte si nejaké známe kúpele, to sú práve také ako Gajdovka. Nerastú tam síce uprostred bazéna smreky, ale zato na tej strane, kde tečie Hornád, rastú širokánske vŕby a keď vetrík zaveje, zašumí vám nad hlavami pieseň pralesa. Do kúpeľov sa môžete dostať trojakým spôsobom. Električkou, čo je veľmi príjemné, keď je horúco, tiež peši a konečne, kto má režijný lístok i vlakom cez Ťahanovce.

Priamo na kúpalisku sa pokocháte pohľadom na pestrý zástup žien, ktoré sa tu prechádzajú v najmodernejších oblekoch a neoblekoch. Vidíme tu najnovšie druhy kúpačiek, niekedy i také, že keby to biedermayerovská família videla, točila by sa v hrobe, ako zem okolo vlastnej osi najmenej deväť slnečných rokov. Inokedy zabudnete oči na silne opálených plavčíkoch, ktorí nádhernými skokmi letia z mostíka do vody. Všade len samé čierne ohorené tváre, či už na hrazde, pod sprchou, alebo na lavičkách. Môžete si dlhú chvíľu krátiť napríklad tým, že sa snažíte uhádnuť, kto je opálený prirodzene a kto umelo. Pravda, nájdu sa, a to najmä medzi staršími i taký, čo sú bieli ako stránka cenzurovaného časopisu.

Odbočka čs. dôstojníkov sa všemožne snaží získať obyvateľov Košíc, jednak zlacnením cien – kúpanie 1 Kč, kabína 1 Kč, študenti a vojaci polovica ceny, a jednak zas tým, že sa stará o dobrú zábavu návštevníkov, či už hudbou alebo športom. Košice iste mnoho získali týmto pekným miestom, a malo by byť snahou každého Košičana, aby ho navštívil a pokochal sa. Hor sa preto nielen z Košíc, ale aj z iných krajov na Gajdovku. Hľadajte krásu a pobavenie nielen v cudzine, ale aj doma a uvidíte, že nájdete uspokojenie už aj preto, že ste doma a všetko čo okolo seba vidíte je vaše.

(Z denníka Slovenský východ, júl 1935)

Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.