Veľká noc patrí k najstarším a najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Aj Košičania sa na ňu pripravovali a slávili ju po svojom. Ak chcete zistiť, či bola lepšia košická alebo pražská šunka, či sa v Košiciach počas sviatkov korzovalo viac alebo či mali muži zákona menej práce, začítajte sa do nášho výberu článkov z historických novín fondu Verejnej knižnice Jána Bocatia. Možno nájdete aj recept na krízu podľa rád z roku 1936. Prajeme príjemné čítanie.

Košické korzo počas veľkonočných prázdnin

Veľkonočné prázdniny doslova a do písmena zmenili podobu nášho korza. Zvyčajný a monotónny obraz sa odrazu zmenil. Napriek chladnému piatkovému večeru  zaplavil ulice mesta až nápadne vysoký počet cudzích persón. Mladé dievčatá a mladí chlapci, študenti i vojenskí kadeti, ktorí sú počas roka preč zo svojho domova, sa dnes objavili v našom meste, aby trávili veľkonočné sviatky v kruhu svojich najbližších.

(Z denníka Pannonia, apríl 1899)
_

_

Veľkonočná naháňačka

Ráno na veľkonočný pondelok nastal na Hlavnej ulici veľký rozruch. Až osem mužov zákona bolo potrebných k umlčaniu mladého roľníka, ktorý podgurážený pálenkou oblieval dievčence až kým nezačal páchať rôzne násilnosti. Delikventa sprevádzal veľký zástup zvedavcov. Celé by sa to aj skončilo dobre a vinník by aj skončil za mrežami, ak by sa v ňom neprebudila silná túžba po slobode. A tá prišla z ničoho nič pred bránou radnice s takou neodolateľnou silou, že sa mládenec vytrhol z rúk policajtov a pustil sa do bezhlavého úteku. Medzi chichotajúcim davom upaľoval ako zajac. Policajti neboli schopní sa rozvinúť do účinného prenasledovania, keďže masa ľudí im to úplne znemožnila. O zábavu teda bolo postarané. Davy prítomných nadšene povzbudzovali prchajúceho sedliaka a neschopných policajtov nešetrili piskotom.

(Z denníka Pannonia, apríl 1899)

Pražská šunka útočí

Isté peštianske noviny vo svojom veľkonočnom čísle napísali, že v súčasnosti je košická šunka na ústupe a prím začína preberať na miestnych trhoch česká šunka z Prahy. Táto správa nás veľmi prekvapila. Vieme predsa, že naša šunka je nielen chutnejšia, ale ďaleko predčí tú pražskú vo všetkých ukazovateľoch. Napriek tomu musí nás Košičanov táto otázka zaujímať o to viac, lebo pražská hrozba už dlho mátoží košický trh bez toho, aby sa s tým niečo robilo. Odznelo síce veľa rečí o akomsi hnutí, ktoré by zjednotilo údenárov Košíc a okolia, no nakoniec táto iniciatíva, podobne ako aj mnoho ďalších nápadov, skončila kdesi na smetisku dejín.

Vidiac toto súženie sa nám na pery samovoľne natíska otázka: ako to dokázali Pražania, že ich produkt sa takmer všade stáva veľkou konkurenciou našej, od najstarších čias slávnej, chutnej a šťavnatej košickej špeciality? Dnes už každý šikovný obchodník si je vedomý toho, že ak chce svoj tovar úspešne predávať, nutne potrebuje dobrú reklamu. Verejnosť je už raz taká, čím hlasnejšie ju presviedčajú o svojej pravde, tým viac tomu bude veriť.

Pri košickej šunke sa premeškalo to, čo Pražania dokonale využili. Košičania si mysleli, že je pod úroveň robiť reklamu niečomu tak skvelému a chutnému, veď každý kto ju raz ochutná musí uznať, že pražská šunka nesiaha košickej ani po členky. Šťastná prostomyseľnosť! Ak chceme udržať dobré meno košickej šunky, musíme to roztrúbiť do celého sveta, aby to počul každý. Potom sa môže pražská šunka akokoľvek silno rozdrapovať.

(Z denníka Abauj-Kassai Közlöny, apríl 1904)

Kronika Veľkého piatku

Počas najväčšieho sviatku kresťanského sveta sa košické kostoly zaplnili do posledného miesta. Ľudia bohatí aj chudobní sa vybrali navštíviť symbolický hrob Spasiteľa. Zvony sa odmlčali a do ľudských sŕdc prenikla vážna atmosféra.

Je však smutné, že už počas noci boli naše kaviarne, malé krčmy a prachom zapadnuté lokály plné zabávajúceho sa obecenstva, hlavne chudobných robotníkov. Polícia počas večera pochytala nemenej ako 12 osôb. Kvôli alkoholu bola väčšina z nich mimo svojich zmyslov. Robili výtržnosti, výskali na uliciach a s obľubou hanobili Židov, z čoho môžeme usudzovať, že išlo prevažne o prívržencov vznikajúceho kresťansko-sociálneho združenia.

(Z denníka Kassai Napló, apríl 1905)

Z veľkonočného trhu Samuela Bindera

Cteným zákazníkom ponúkame naše výrobky v najvýhodnejšej cene:

Parfumy:

Pravé alkoholové esencie s vôňou fialiek, orgovánu, zlatého dažďa a ruží. Jeden liter v cene od 4 do 5 korún.

Kozmetické mydlo:

1 kus – 4,50 korún

Cukríky:

10 dkg veľkonočnej zmesi – 2,60 korún

10 dkg zemiakového cukru – 1,60 korún

10 dkg divadelnej zmesi – 2 koruny

10 dkg kávového krému – 2,40 korún

10 dkg marcipánových cukríkov – 4,40 korún

Krémové likéry:

1 liter – 40 korún, ½ litra – 22 korún

Sladká spišská marmeláda:

Z dôvodu nedostatku orechov a orieškov prinášam do obehu vlastnú marmeládu s vysokým obsahom cukru. Jeden kilogram v cene 9 korún.

(Z denníka Kassai Hirlap, apríl 1919)

Veľkonočné sviatky

Starým zvykom, vžitým medzi širokými vrstvami, je mať na veľkonočné sviatky niečo nové. Keď to nie sú šaty, aspoň nejakú maličkosť. Tento starý zvyk je zvlášť dnes, v dobe krízy, veľmi užitočný a chválitebný. V dobe, kedy sa ľudia zdržujú nákupu, príde takýto zvyk obchodníkom veľmi vhod.

Po dlhej zime sa každý ponáhľa, aby si do domácnosti priniesol kvety, pozdrav jari a zeleň nádeje. Na trhu je veľká poptávka po kvetoch. Dedinčania kupujú aspoň umelé kvety, ktoré sú lacnejšie a dlhšie vydržia. Kto má peniaze, kupuje hyacinty, narcisy, azalky a hortenzie. Aj takáto nevinná vec, ako kvety, môže národohospodára posilniť v presvedčení, že s tou krízou nie je to tak vo všeobecnosti zlé, keď aj chudobné rodiny kupujú kvety.

Drobné, ale živé obchody robia obchodníci s cukríkmi. Vajíčka, väčšie i menšie, kohúti, zajkovia, všetko ide na odbyt. O tých zajačikoch sa síce hovorí, že je to nemecký zvyk, ale hovorte to ľuďom! Naopak, je veľká škoda, že z roka na rok upadá odbyt kraslíc, čo je starý a pravý slovanský zvyk, ktorý poskytoval možnosť skromného zárobku slovenským ženičkám.

A teraz niečo, čo spadá už do sviatkov. Je to oblievačka, slovenská obyčaj, ktorá prináša so sebou mnoho žartu, smiechu a veselosti. Ale aj roztopašnosti, najmä na dedinách, kde z nedostatku voňavky polievajú vodou zo studne a neraz už z toho bolo zapálenie pľúc a smrť. A potom tie poháriky pálenky, ktoré sa dávajú mládencom! V krčme sa potom pokračuje a nejedna oblievačka na Slovensku končí tragédiou. Preto veľmi opatrne s týmto zvykom!

(Z denníka Slovenský východ, apríl 1936)

Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.