Zdalo by sa, že počet prírodných pohrôm z roka na rok narastá. No zemetrasenia, rozsiahle požiare a záplavy, či pustošivé hurikány a tornáda sa v dejinách ľudstva objavovali odjakživa. Pred takmer 140 rokmi došlo k jednej z najničivejších sopečných erupcií zaznamenaných človekom, a to k výbuchu sopky[1] na ostrove Krakatoa v Indonézii v roku 1883. Na následky výbuchu, ktorý bol mnoho tisíckrát silnejší ako výbuch atómovej bomby v Hirošime a ktorý vyvolal 30 až 40 m vysoké vlny cunami, zomrelo podľa odhadov až 36 417 ľudí a 165 miest a dedín bolo úplne zničených.

Prvé náznaky katastrofy začali už na jar roku 1883, kedy boli zaznamenané prvé erupcie. Skutočná kataklizma však začala 26. augusta sériou mohutných výbuchov, ktoré vyvrcholili o deň neskôr štyrmi gigantickými explóziami, pri ktorých tá posledná vygenerovala najhlasitejší zvuk zaznamenaný v doterajších dejinách. Tlaková vlna 7- krát obehla Zem. Sopečný popol, ktorý sa dostal až do stratosféry, spôsoboval v nasledujúcich rokoch do červena sfarbené západy Slnka a celoročná teplota na Zemi sa znížila o 1,2 °C.

Prírodná pohroma takýchto rozmerov i keď sa odohrala veľmi ďaleko od Košíc,  neunikla pozornosti dobových novín a časopisov, ktoré síce s istým, no pochopiteľným oneskorením (vyše trojtýždňovým), ale o to pútavejšie popisovali gigantickú kataklizmu.

[1] Pred erupciou v roku 1883 sa na ostrove Krakatoa nachádzali tri sopky Rakata, Danan a Perboewatan.

Katastrofa na ostrove Jáva

Spomedzi mnohých prírodných kalamít roku 1883 je tou najstrašnejšou jávska katastrofa. Podrobnejšie hlásenia zatiaľ nedorazili, no to čo vieme sme zhrnuli v nasledujúcich riadkoch:

Dňa 25. augusta v sobotu večer bolo počuť od ostrova Krakatoa[1] až po Bataviu[2] strašlivé podzemné hrmenie. Pre súostrovie pozostávajúce zo 48 vulkánov nie je takýto jav ojedinelí, preto mu spočiatku neprikladali na dôležitosti. Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že tentoraz nepôjde o bežnú erupciu.

V noci okolo jedenástej začalo 16 vulkánov naraz chrliť oheň, vyvrhujúc hrozivé plamene až ku krvavočervenej oblohe. Podzemný lomoz sa stával neznesiteľným. V Sundskom prielive začala morská voda vrieť, padal horúci popol a z výšav sa k zemi rútili ohnivé skaly. Kamenný dážď spôsobil neopísateľné škody; mnoho stoviek ľudí prizabil, zbúral sedem miest a tiež známych „Tisíc chrámov“.

Nezastaviteľné nivočenie rozzúrených prírodných síl sa v nedeľu ešte viac vystupňovalo. Horúci dážď padal bez ustania; nerozvidnievalo sa a šero osvetľovali iba nesmierne vysoké ohnivé stĺpy predierajúce sa zo zemských hlbín. Pri ich žiare bolo vidno neopísateľnú búrlivosť mora, ako keby sa usilovalo pohltiť ostrov. Nakoniec sa príval vody ako mohutná veža vovalil do vnútra ostrova a úplne zmietol z povrchu zemského tri mestá a 50 dedín spolu so všetkým živým a neživým. Morské vody zanechajúc svoje koryto, behom okamžiku spustošili predmestie Batavie, Anjer s 25 tisíc obyvateľmi a 800 Európanmi, ďalej oblasť Bontomu[3] s 30 tisíckami ľudských duší. Medzitým vo vnútrozemí nivočili nesmierne lávové prúdy, ktoré pochovali pod žeravými vlnami[4] mesto Tamerang[5] s jeho 1800 obyvateľmi.

V pondelok večer znásobili strašlivé pomery mnoho hodín trvajúce zemetrasenia. Medzi padajúcim popolom a kamenným dažďom sa križovali blesky a do silne zelektrizovaného ovzdušia sa dvíhali vzdušné a vodné víri. V noci sa na obzore zjavil do červena rozžeravený oblak; otrasy silneli a zemský povrch praskal; žeravé skaly naďalej zasypávali nešťastné ľudské bytosti, ktoré sotva dokázali veriť v iné, než vo svoje posledné hodiny života.

Ľudia sa vo veľkých skupinách  zhromažďovali na otvorených trhoviskách; zohavené mŕtvoly ani nárek umierajúcich si už nik nevšímal, nik ich neoplakával. Všetci boli ako zmyslom zbavení z neopísateľného hnevu prírodných živlov. Po veľmi dlhej a ťažkej noci sa ráno začalo rozvidnievať. Mraky sa rozplynuli, padajúci popol ustal, vulkán ešte chrlil oheň a lávu, no skaly už nezasypávali zbedačený ľud, ktorí sa tak mohol konečne porozhliadnuť po svojom okolí.

Svet sa úplne zmenil; bujnú vegetáciu pokryla hrubá vrstva popola a 65 míľ dlhú reťaz horského masívu Kondang s nespočetnými osadami a kávovníkovými plantážami zalialo rozbúrené more. Veľká časť ostrova s 2000 stôp vysokým vulkánom zmizol z povrchu zemského; na dne mora skončili všetky majáky pozdĺž sundského kanála. Z vriaceho mora postupne vyrástlo 14 nových sopiek. V poobedňajších hodinách sa naraz prepadla i stredná časť ostrova. Podľa doterajších výpočtov o život prišlo viac než 80 000 ľudí.

Pobrežia pokrývajú zohavené ľudské telá a vody vyplavujú milióny uhynutých rýb a morských tvorov. Vzduch vo vnútrozemí je skazený z množstva uhynutých tigrov, nosorožcov, hadov a iných tvorov. Doprava na mori je takmer nemožná, keďže hladinu pokrýva vrstva pemzy a stuhnutej lávy.

Skaza ostrova Jáva je dokonalá, utrpenie obyvateľstva neopísateľné. Pohroma postihla aj Holandsko.[6] Mnoho Holanďanov zomrelo a miestni holandskí obchodníci utrpeli miliónové škody.

(Z denníka Abauj-Kassai Közlöny, 20.9.1883)

[1] Indonézsky tiež Krakatau.
[2] Batavia – starší holandský názov dnešného hlavného mesta Indonézie, Jakarty. Mesto leží na ostrove Jáva.
[3] Správne Banten, pôvodne Bantam. Dnes indonézska provincia na západe ostrova Jáva.
[4] V skutočnosti šlo o padajúci popol a pemzu.
[5] Správne Tangerang, dnes indonézske veľkomesto na západe ostrova Jáva.
[6] Oblasť bola holandskou zámorskou kolóniou.

Krakatoa

Ostrov Krakatoa je vzdialený od Batavie asi na 112 anglických míľ a pre svoju vulkanickú aktivitu má už vyše tri storočia veľmi zlú povesť.  Vulkán bol mnoho ľudských pokolení pokojný, prebúdzať sa začal iba pred dvomi rokmi. Chvenie zemského povrchu bolo čoraz častejšie, až nadišiel 27. august 1883, ktorý priniesol výrazne silnejšie zemetrasenie. Poobede medzi štvrtou a piatou bolo počuť tupý hrmot, ktorý nejeden miestny pripisoval prichádzajúcej búrke. V noci o 11. hodine sa zrazu ozvala strašlivá rana, podobná výstrelu z kanóna. Nasledovalo deväť ďalších, a až vtedy si každý uvedomil, že nastal veľký výbuch sopky.

„Zhrozene som chcel vyskočiť von oknom.“ Píše jeden z preživších a ďalej pokračuje:  „Pokúsil som sa vylomiť okno, no v tom sa okenné sklo rozbilo samo a zasypalo moju hlavu úlomkami.  Svetlá vyhasli, okna sa rozbili, omietka zo stien popadala a celý dom sa otriasol v základoch. V noci o druhej bolo hrmenie najstrašnejšie. Jasne bolo počuť výbuchy a padajúce masy lávy. Nadránom sa záchvevy hrmotu zmenili na jednoliaty súvislý lomoz. Ráno bola obloha čistá a jasná, ale nevysvetliteľne chladná. Zvieratá vyplašene pobehovali sem a tam, nedalo sa ich nijako upokojiť. Vtáctvo vydesene poletovalo, až úplne zakrylo celú oblohu. Zo svojich skrýš vyliezli aj chrobáky, hmyz, včelstvo, korytnačky; všetci hľadali únik. No najstrašnejšie okamžiky nás ešte len čakali. Okolo deviatej ráno, keď som sa chystal s priateľom do mesta, sa obloha zrazu zatiahla. Boli sme nútení zažať  lampáše. O pol hodinu neskôr už bola nebeská obloha celá čierna ako smola; obyvateľstvo popadlo zdeseniu a panike. Čo chvíľa všetko zaplavili stĺpy popola až do výšky 3-4 stôp. Kto vedel, utekal. Mnohí sa pokúšali dostať na vlak smerujúci do Bintenzargu.[1] Domorodci so škrekotom hľadali úkryt vysoko v horách. Vzduch bol ťažký, nedýchateľný pre padajúcu síru a sírové výpary. Ľuďom sa triasli kolena a boli blízko mdlôb. Padajúci dážď popola a kamenia trval do šiestej večer. Potom sa začalo rozvidnievať, no vzduch bol stále otrávený. V pondelok večer sa nezvyčajne ochladilo, dokonca sme si museli vytiahnuť kabáty. Okolie Batavie sa zmenilo na zimnú krajinu. Stromy boli bez lístia pokryté prachom.“

Podmorské vulkány rozbúrili more a zaplavili Bataviu. Miesto dažďa padali z neba žraloky a krokodíly. Na dolnú časť mesta udreli celkovo tri veľké vlny, ktoré ju zatopili. Po ústupe vody zostali ležať na cestách lode a parníky.  Podľa telegrafných správ sa ostrov Krakatoa, ktorý je veľký ako Írsko, úplne prepadol do morských hlbín. Úrady odhadujú počet tam zomrelých Európanov na 300.

(Z turistického časopisu Tátra Vidék, 1.12.1883)

[1] Bintenzarg, indonézsky Bogor. Mesto v západnej časti Jávy.

Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.