Ladislav Troják (15.6.1914 Košice – 8.11.1948 Lamanšský prieliv)
Ladislav Troják bol významný československý hokejový útočník prvej polovice 20. storočia. Bol prvým Slovákom v reprezentačnom výbere ČSR a zároveň prvým slovenským hokejistom s titulom majstra sveta.
Košický rodák Ladislav Troják pochádzal z mnohodetnej rodiny. Jeho otec Ondrej bol zamestnancom košických tehelní. Popri štúdiu na strednej priemyselnej škole v Košiciach a práci v tehelni si už od útleho detstva zamiloval hokej, ktorý začal hrávať na prírodnom klzisku v mieste zvanej Tri hurky. Okrem mládeže tam chodili trénovať aj starší hokejisti, medzi nimi aj František Jandera, prvý tréner Ladislava Trojáka: „Pri tehelni boli tri jazierka, kde sa bolo možné korčuľovať skôr. Tam sme teda chodili trénovať. Chodilo tam veľmi veľa školskej mládeže z najbližšieho okolia. Medzi ňou bol nápadný chlapec, ktorý si počínal veľmi šikovne. Bolo mu okolo sedem – osem rokov. Zvlášť dobre kopíroval a napodobňoval prekladanie doprava i doľava, korčuľovanie dozadu, premety, skoky atď. Snažil sa korčuľovať tak, ako to videl u nás, starších. Bol to, ako som hneď zistil, Laco Troják.“
Mladý Troják už vo svojich 14 rokoch začal organizovane hrávať, tzv. bandy hokej (hraný s loptičkou, bez mantinelov a s krátkymi zahnutými palicami) v košickom hokejovom klube športového oddielu KMSE (Kassai Munkás Sport Egyesület), kde mu sekundoval aj jeho brat Ondrej Troják. Po štyroch rokoch (1928-1931) prestúpil do košického klubu KSC (Kassai Sport Club). Bolo to už v dobe, keď sa aj v Košiciach definitívne udomácnil klasický kanadský hokej.
Rýchla a šikovná hra mladého Trojáka neunikla pozornosti trénera košického klubu I. ČsŠK Františka Janderu, ktorému sa ho podarilo spolu s ďalšími talentovanými hráčmi z iných košických tímov získať pre svoje mužstvo. Práve vo farbách československého štátneho klubu sa zaskvel „Džindži“, ako ho prezývali, mnohými skvelými výkonmi, ktoré nenechali chladným ani tých najvýznamnejších činovníkov česko-slovenského ľadového hokeja. Keď sa v roku 1934 konal vo Vysokých Tatrách turnaj o Pohár ministerstva zdravotníctva, nechýbalo na ňom ani Trojákovo I. ČsŠK. Ich súperom medzi inými bol aj pražský LTC, v tom čase jeden z najlepších tímov Európy a bezkonkurenčne najlepší v Československu. Košičania sa nenechali zahanbiť a po vyrovnanom zápase síce prehrali s Pražanmi 1:2 a na turnaji obsadili predposledné miesto, no s predvedenou hrou sa Ladislav Troják stal miláčikom publika. Mladý hokejista vynikal v korčuľovaní, rýchlosti, vedení puku, prehľade v hre i v streľbe. To stačilo na to, aby ho pražskí funkcionári, napriek počiatočnému odporu otca, zlanári do hlavného mesta republiky.
Od roku 1934 bol „Láďa“ Troják hráčom LTC Praha a čoskoro sa dostal aj do hľadáčika reprezentácie. V národnom výbere nastúpil po prvýkrát v zápase proti Kanade v novembri 1934. V roku 1936 bol nominovaný na zimné olympijské hry v nemeckom Garmisch-Partenkirchene, na ktorom s česko-slovenskou reprezentáciou vybojoval štvrté miesto. O rok neskôr debutoval na MS v Londýne, kde si pripísal prvé reprezentačné góly. Prvá medaila – bronzová, prišla na domácich MS v Prahe v roku 1938. Počas trvania druhej svetovej vojny zotrval v tíme LTC Praha, s ktorou získal päť titulov v českomoravskej lige.
V roku 1947 hostila svetový hokejový turnaj opäť Praha. Útočné trio Konopásek – Troják – Zábrodský patrilo k najlepším a výrazne prispelo k zisku zlatých medailí. Troják zároveň získal cenu pre najslušnejšieho hráča turnaja. Veľkému úspechu sa tešili aj domáci Košičania, ktorí nechali premenovať jeho rodnú Radlickú ulicu na „Trojákovo námestie.“ O rok neskôr v Saint Moritzi chýbal Trojákovi k obhajobe zlatej medaily iba kúsok, mužstvo skončilo druhé za Kanadou. Turnaj sa konal v rámci zimných olympijských hier, na ktorých si Troják pripísal ďalší primát, ako prvý Slovák niesol štátnu vlajku československej výpravy. Po februári 1948 na nátlak štátnej moci vstúpil Troják do komunistickej strany, inak by bol vylúčený z reprezentácie.
Hokejová kariéra a život 75-násobného reprezentanta Československa s 35 strelenými gólmi, ukončila tragická letecká nehoda nad Lamanšským kanálom 8. novembra 1948.
Na počesť L. Trojáka sa od roku 1970 organizuje mládežnícky turnaj Memoriál Ladislava Trojáka a košický štadión nesie jeho meno. V roku 2002 bol uvedený do Siene slávy slovenského hokeja, v roku 2008 do Siene slávy českého hokeja a v roku 2011 do Siene slávy IIHF.
Literatúru z fondu regionálneho oddelenia VKJB k osobnosti Ladislava Trojáka nájdete v knižničnom KATALÓGU.
