Pred 95 rokmi sa uskutočnil prvý prelet Atlantického oceánu na trase New York – Paríž bez medzipristátia. Zaslúžil sa o to mladý, 25 ročný americký pilot Charles Lindbergh.

So svojím jednomotorovým lietadlom, ktoré pomenoval Spirit of St. Louis vyštartoval z Long Islandu 20. mája 1927 a za 33,5 hodín pristál v Paríži. Francúzsky prezident udelil Lindberghovi Rad čestnej légie. Po návrate do hlavného mesta USA, si prevzal od prezidenta Calvina Collidga vyznamenanie Distinguished Flying Cross (Záslužný letecký kríž). Lindbergh svojím preletom cez Atlantik zároveň vyhral Orteigovu cenu vo výške 25 000 dolárov.

Lindbergh získal obrovskú celosvetovú popularitu. Písali o ňom prakticky všetky denníky sveta, výnimkou neboli ani tie košické. Prvé správy o vzlietnutí Lindbergha sa v košickej tlači objavili deň po jeho prílete do Paríža, v nedeľu 22. mája 1927 a šlo o kratšie hlásenia prevzaté z Československej tlačovej agentúry. Košická denná tlač, predovšetkým maďarsko-jazyčná (Kassai Ujság, Kassai Napló) venovala tejto téme pomerne veľký priestor. Okrem bežných správ, prinášala rozsiahle celostranové články a reportáže vrátane ilustrácií, fotografií a máp o Lindberghovi, o jeho lete, lietadle i súkromnom živote.

Kapitána Lindbergh vyrazil na cestu aby preletel Atlantický oceán

Včera ráno o 7. hod. a 52 min. vzlietol 25 ročný kapitán Lindbergh na svojom lietadle, aby sa pokúsil o prelet cez Atlantik. Mladý americký pilot sa podujme k tomuto riskantnému činu úplne sám bez doprovodu. Plánuje prejsť tú trasu o ktorú sa neúspešne pokúšal francúzsky pilot Nungesser.[1] Ak bude let úspešný kapitán Lindbergh by mal pristáť na parížskom letisku v nedeľu nadránom.

Štart nebojácneho pilota neprebiehal bez komplikácií. Niekoľko dní trvajúci dážď úplne rozmočil terén vzletovej dráhy letiska. Napriek týmto okolnostiam sa kapitán Lindbergh nemienil vzdať a nechcel cestu už ďalej odkladať. Prítomný, niekoľko tisícový dav so zatajeným dychom sledoval riskantný manéver pilota a očakával katastrofu celej kampane už na jej samom začiatku. Obavy divákov boli opodstatnené, pretože lietadlo s názvom Spirit of Saint Louis vzlietlo až po niekoľkých neúspešných pokusoch. A ani po vzlietnutí sa hrozby nepominuli, keďže aeroplán letel príliš nízko a hrozilo, že sa zrazí so stromami v okolí letiska. Lindberghovi sa podarilo týmto prekážkam vyhnúť, takže jeho stroj strhol iba niekoľko telegrafných drôtov. Keď lietadlo vystúpilo do výšky 70 – 80 metrov v hustej hmle sa úplne stratilo z dohľadu divákov.

Kapitán Lindbergh, ktorý patrí k najlepším pilotom amerického letectva, si na cestu vzal potraviny na tri dni a jeden gumený čln. Jeho jednoplošník váži 2141 kilogramov.

Prvé správy o Lindberghovom lete

Lietadlo kapitána Lindbergha bolo včera spozorované o deviatej ráno pri meste Providence, o 9. hod. a 40 min. letelo nad mestom Brocton v štáte Massachusetts. O šiestej hodine stredoeurópskeho času preletel nad Mateghanom v Novom Škótsku.

(Z denníka Kassai Napló, 22.5.1927)

[1] Charles Nungesser – francúzsky pilot, letecké eso z prvej svetovej vojny, dobrodruh a podnikateľ. Zahynul spoločne s druhým pilotom Françoisom Colim 8. mája 1927 pri pokuse o prelet Atlantického oceánu.

Skvelý výkon mladého letca – kapitán Lindbergh preletel Atlantický oceán

Mladý kapitán severoamerickej armády Charles Lindbergh odvážil sa k podniku, ktorému padli za obeť francúzski letci Nungesser a Coli[2]. Vyletel so svojím aeroplánom v piatok a po sotva 33 hodinovom lete preletel ohromnú vzdialenosť medzi Amerikou a Európou a pristál  v sobotu o 10.22 hod. večer na letisku pri Paríži. Tam ho očakávali neprehľadné tisíce a tisíce ľudí, ako aj veľvyslanec Spojených štátov severoamerických, ktorý mu ako prvý prejavil najsrdečnejšie blahoželanie. Lindbergh bol po svojom pristaní pomerne svieži a vyhlásil, že mal cestou striedavé počasie a že sa mu celkom dobre darilo.

Časopisy obšírne referujú o tom, ako strávil Lindbergh v Paríži včerajší deň. Sympaticky sa komentuje menovite jeho návšteva matky zmiznutého francúzskeho letca Nungessera, kde došlo k dojemnej scéne, keď táto zaprisahala Lindbergha slovami: „Vy, ktorý ste vykonal veľkú vec, vykonajte ešte jednu. Nájdite môjho syna.”

Americké veľvyslanectvo, kde Lindbergh býva, bolo včera celý deň obkľúčené množstvom ľudí, ktorí živo aklamovali amerického letca. Vyslanectvu došiel obrovský počet blahoprajných telegramov k úspechu kapitána Lindbergha. Dnes bude Lindbergh slávnostne prijatý vo francúzskom aeroklubu a zajtra prezident republiky bude Lindbergha dekorovať vyznamenaním čestnej légie na letisku v Le Bourgetu, na mieste, kde štartovali Nungesser a Coli k letu z Paríža do New Yorku.

(Z denníka Slovenský východ, 24.5.1927)

[2] François Coli – francúzsky pilot, navigátor,  bojoval v prvej svetovej vojne. Zahynul spoločne s Charlesom Nungesserom 8. mája 1927 pri pokuse o prelet Atlantického oceánu.

Triumf ľudskej odvahy

Lindberghov výkon sa právom označuje za triumf ľudskej odvahy. Jeho otec bol švédskeho pôvodu a jeho matka, ktorá je vdova, pôsobí ako učiteľka chémie na

dievčenskej škole v Detroite, kde sa letec Lindbergh narodil. Absolvoval univerzitu vo Wisconsine a potom bol vojenským letcom. Lindbergh je kapitánom občianskej gardy a jeho meno je v leteckých kruhoch dobre známe. Jeho lietadlo bolo hotové iba pred 14 dňami. O Lindberghovi sa vraví, že je nezraniteľný, poneváč bol nútený už niekoľkokrát núdzovo pristáť. Nikdy sa mu nič nestalo.

Obecenstvo, ktoré Lindbergha v sobotu večer v Le Bourgetu očakávalo bolo nadšením nad jeho zdarným výkonom temer bez zmyslu. Vrhlo sa na lietadlo a každý chcel mať z neho niečo na pamiatku. Lindbergh len s veľkou námahou policistov a vojakov bol z radu obecenstva vyslobodený, lebo mu hrozilo nebezpečenstvo, že bude samým nadšením umačkaný. Prezident

Spojených štátov severoamerických Collidge, ako aj prezident francúzskej republiky Doumergue zaslali Lindberghovi blahoprajné prejavy. Lindbergh je hosťom amerického veľvyslanca v Paríži a na francúzskom ministerstve zahraničia vlaje americká zástava. Lindbergh vyhlásil, že po celý čas neopustila ho dôvera k jeho motoru. Po celú dobu svojho letu nepocítil žiadnu únavu, ani potrebu spánku.

(Z denníka Slovenský východ, 24.5.1927)

Strastiplná cesta. Lindbergh rozpráva o svojej ceste

Od včera sa svetová verejnosť nezaujíma o nič iné iba o istého pána v slamenom klobúku, ktorý bravúrnym spôsobom zdolal vody Atlantického oceánu. Je tomu ešte len týždeň, čo sa neúspešne pokúšali o prelet francúzski piloti Nungesser a Coli, no kapitánovi Lindberghovi sa podarilo prekonať smrteľnú hrozbu, ktorá sa skrývala za strašlivou cestou. Týmto sa Lindbergh stal prvým pozemským tvorom, ktorému sa podarilo bez medzipristátia preletieť oceán z jedného kontinentu na druhý.

Y am Lindberg

Keď pristál na letisku Le Bourget, naproti mu bežali jeden francúzsky pilot. Americký kapitán sa mu ihneď predstavil: „Y am Lindberg. (Moje meno je Lindbergh). Kde to som?  V Paríži na letisku Le Bourget.“ – odvetil francúzsky pilot. Lindbergh odpovedal najprirodzenejším ľudským hlasom: „Well.“ – akoby sa nič zvláštneho neudialo.

Skutočný a falošný Lindbergh

Onedlho nastal zmätok. Hneď nato, o čosi ďalej od toho miesta, kde oslavujúci dav obklopil amerického letca, istý francúzsky pilot vykríkol: „Tu je Lindbergh, hrdina oceánu!“ Obrovský dav ľudí sa začal postupne presúvať k hangáru. Pilota menom Weisz oblečeného do overalu, schytili a niesli na pleciach. Nebezpečná tlačenica sa tak presunula na iné miesto. Falošného Lindbergha si ľudia podávali medzi sebou. Prítomný bol aj americký veľvyslanec Herrick, ktorý o pripravovanej lesti nič nevedel, preto pristúpil k „Lindberghovi,“ objal ho a zagratuloval mu. Medzičasom sa podarilo polícií skutočného Lindbergha vyslobodiť z masy nadšencov.

Lindbergh hovorí o nebezpečnej ceste

Lindbergh poskytol zamestnancovi rádiovej spravodajskej agentúry nasledujúce svedectvo:

„Meteorologické stanice pred štartom prognózovali vynikajúce počasie nad oceánom. No v skutočnosti počas celého letu pršalo. Môžem vás ubezpečiť, že to nebolo vôbec zábavné. V jednu chvíľu som vystúpil do veľkej výšky potom zas úplne nízko; hľadal som najpriaznivejšie letové podmienky. Boli okamihy, keď som letel iba 10 stôp nad vodami oceánu. Neustále som letel v hmle. Cez deň som nevidel jednu jedinú loď a večer iba lodné lampáše. Celé hodiny som letel v takej hustej hmle, že som nevedel ani to, kde je oceán. Počas letu som sa hrozne nudil, oči som však  nezažmúril ani na minútu a to som nevypil ani kofeín, ktorý som si vzal na cestu. Pil som iba vodu, veľa vody, no napriek tomu som bol strašne smädný a o po pristátí som mal úplne vyschnuté hrdlo. Ako prvé som z Paríža zbadal reflektory letiska Le Bourget a až neskôr vysvietenú Eiffelovu vežu. Navigácia bola jednoduchá lebo pred štartom som si podrobne naštudoval mapy Paríža. Nezablúdil som ani na minútu.“

Na otázku, čo si vzal so sebou na cestu, Lindbergh odpovedal toto: „Mám pri sebe iba cestovný pas no bez víz, ktoré som si zabudol vybaviť. Našťastie problém s tým nebol.“

(Z denníka Kassai Napló, 25.5.1927)

Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.