Vojtech (Béla) Löffler 16.4.1906 Košice – 11.2.1990 Košice
Vojtech Löffler bol v dvadsiatom storočí jedným z najznámejších sochárov košického regiónu. Dostal sa na to miesto bez akademického vzdelania, predovšetkým vďaka svojej usilovnosti a nadaniu.
Narodil sa v Košiciach 16. apríla 1906. Otec, spišský Nemec, bol aktívnym dôstojníkom Rakúsko-uhorskej monarchie. Matka Augustína Krucsay pochádzala zo starej šarišskej zemianskej rodiny. Po ukončení základnej školy v Košiciach bol Vojtech Löffler po vzore otca zapísaný na kadetskú školu v meste Marosvásárhely (1916-1918). Štúdium však neukončil, ušiel a vrátil sa do Košíc, kde sa v rokoch 1920 až 1923 učil za zubného technika. Od roku 1927 sa začal popri živnosti zubného technika venovať sochárskej tvorbe. V roku 1931 externe zmaturoval na Československom štátnom maďarskom reálnom gymnáziu v Rimavskej Sobote. V nasledujúcich rokoch študoval súkromne sochárstvo v Budapešti u Tibora Wilta a u pražského sochára Welimského sa oboznámil s výtvarnými princípmi, technickými i technologickými zásadami kamenosochárstva.
Prvý raz sa predstavil verejnosti na súbornej výstave vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach v roku 1937 dvadsiatimi portrétmi a štyridsiatimi kompozíciami. Počnúc touto výstavou odosielal každoročne všetky košické výstavy, predovšetkým tie usporiadané Kazinczyho spolkom, ktorého bol členom. V roku 1938 získal I. cenu v súťaži na pamätnú tabuľu Františka II. Rákócziho v Košiciach. Do vypuknutia druhej svetovej vojny absolvoval viacero zahraničných študijných ciest (Anglicko, Francúzsko, Taliansko). Koncom vojny bol násilne odvlečený do Sovietskeho zväzu a do augusta 1947 pracoval v zajateckom tábore v sedemčlennej sochárskej skupine, kde vyhotovil spolu 21 sôch v životnej veľkosti a mnoho menších plastík.
Po návrate do Košíc sa zapojil do výtvarného života východného Slovenska. Vstúpil do spolku Svojina, zanechal činnosť dentistu a vydal sa na profesionálnu dráhu umelca. V 50. rokoch absolvoval sériu zahraničných študijných ciest po štátoch Európy, Ázie, Afriky i Severnej Ameriky. V roku 1967 získal titul Ceny mesta Košice a v roku 1978 titul „Zaslúžilý umelec.“ V roku 1988 sa po druhom sobáši s Klárou Schönherzovou (prvá manželka Emília Petro zomrela v roku 1974) presťahoval z vlastného domu na Kmeťovej ulici na Alžbetinu ulicu č. 20.
Löfflerovu bohatú umeleckú činnosť dokumentuje 32 samostatných výstav doma i v zahraničí. Ústrednými motívmi jeho tvorby bola žena, láska a rodina. Pracoval s drevom, kameňom, žulou, slonovinou, rohovinou, koralom, jantárom, striebrom, tvoril realistické i abstraktné, zväčša figurálne plastiky, pomníky a šperky. Okrem sochárstva sa venoval aj reštaurovaniu. V Košiciach zachránil mnohé umelecké pamiatky (napr. severný portál Dómu sv. Alžbety, balkón Barkóczyho paláca).
Vojtech Löffler zomrel 11. februára 1990. Pamiatku významného košického rodáka dodnes zhmotňujú jeho nespočetné umelecké diela na území Košíc i východného Slovenska. Najväčšia zbierka jeho prác sa nachádza v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach, založeného v roku 1993.
Je pochovaný na Verejnom cintoríne v Košiciach na parcele č. VIII.
