Vojtech Wick 10.11.1873 Sabinov – 25.12.1955 Košice
Kňaz, pedagóg a košický historik Vojtech (Béla) Wick sa narodil 10. novembra 1873 v rodine železničného traťmajstra v Sabinove. Jeho otec Eduard pochádzal z Veľkej Idy, matka Cecília, rodená Apáthyová, bola dcérou gréckokatolíckeho kňaza.
Študoval na gymnáziu v Sabinove, Košiciach a Prešove, kde v roku 1891 zložil maturitné skúšky. Keďže sa rozhodol pre cirkevné povolanie pokračoval v štúdiu na rímskokatolíckom seminári v Košiciach. V roku 1896 bol vysvätený za kňaza. Po vysviacke sa mladý kaplán dostal z Košíc na vidiek; pôsobil vo farnostiach Svinia, Petrovany, Zbudské, Dlhé a Ľubiša.
V roku 1899 bol vymenovaný za učiteľa náboženstva na gymnáziu v Prešove, kde túto prácu vykonával veľmi svedomito. Svedčia o tom aj jeho prvé publikácie s náboženskými témami, určené ako pomôcka pre študentov, učiteľov i rodičov. Počas vyše 20 ročného prešovského pôsobenia okúsil aj svoje pisateľské zručnosti v oblasti krásnej literatúry. Jeho prvotinou sa stala zbierka poviedok z obdobia kuruckých vojen. Prvé náznaky jeho záujmu o dejiny a historické pamiatky boli zhmotnené v knihe venovanej prešovskej Kalvárii. Wick sa neustále snažil prehlbovať svoje vedomosti a znalosti: v roku 1916 získal doktorát cirkevného práva na seminári v Kluži.
Od roku 1921 pôsobil v Košiciach ako profesor cirkevných dejín a kanonického práva v kňazskom seminári a postupne zastával množstvo cirkevných funkcií (obranca manželského zväzku a rehoľných sľubov, viceinšpektor katolíckych škôl, referent školskej disciplinárnej komisie, inšpektor vyučovania náboženstva, spovedník rádových sestier atď.) a získal viacero titulov (od čestného kanonika po kanonika – kustóda, pápežského komorníka pápeža Pia XI., pápežského preláta). Od roku 1932 pôsobil v tribunáli diecézneho súdu, neskôr sa stal jeho viceoficiálom a oficiálom. V roku 1939 bol menovaný za rektora seminára.
Vojtech Wick sa popri vyučovaní zaoberal podrobným štúdiom materiálov košických archívov. Predmetom jeho záujmu boli spočiatku dejiny cirkvi v Košiciach a cirkevné pamiatky. V Ďalších rokoch sa už venoval rôznym oblastiam historického vývoja Košíc. Svoj výskum prezentoval v časopisoch aj samostatných brožúrach a monografiách, pričom všade uvádzal presné odkazy na archívne pramene a literatúru. Okrem archiválií sa dobre orientoval aj v odbornej literatúre i v oblasti výtvarného umenia.
Jeho prvou prácou z košického prostredia je kniha Rímsko-katolícke kostoly a ústavy v Košiciach z roku 1923, v ktorej sa detailne venuje historickému vývoju jednotlivých sakrálnych stavieb na území Košíc. Jeho ďalšie práce sa venovali konkrétnym košickým stavbám (Kaplnka sv. Floriána, Urbanova veža, košická Kalvária, Immaculata, kostol sv. Ducha), historickým udalostiam (návštevy cisára Jozefa II. v Košiciach, morová epidémie v rokoch 1709-1710), dejinám cirkevných rádov (jezuiti, dominikáni, františkáni). Mnohé z kníh vyšli dvojjazyčne, slovensky i maďarsky.
Snáď najznámejším Wickovým dielom je rozsiahla monografia o Dóme sv. Alžbety, ktorá vyšla v roku 1936 súbežne v slovenčine a maďarčine. Obsahuje podrobné dejiny mestského kostola, fary, popis samotného Dómu s inventárom.
Jeho posledné knižne vydané dielo z roku 1941 (O dejinách a pamiatkách Košíc, Kassa története és műemlékei) vzniklo z popudu košického starostu Milana Maxoňa a neskôr mešťanostu Sándora Pohla ako monografia komplexných dejín Košíc. Pre jeho tendenčný (promaďarský) úvod napísaný mešťanostom Pohlom, ako aj pre kapitolu kritizujúcu 20 ročnú českú okupáciu Košíc (ktorú nenapísal Wick), sa po roku 1945 ocitol v nemilosti štátnych orgánov. Obvinili ho z tzv. maďarónskeho presvedčenia a z falšovania dejín ČSR. Hrozilo mu okamžité vysťahovanie do Maďarska, zhabanie majetku a strata občianskych práv. Napriek očividnej snahe o jeho odsúdenie, rozsudok nenabudol právoplatnosť, takže Wick sa vyhol väzeniu i vysídleniu. Bolo mu dovolené zostať v Košiciach, kde býval v kanonickom byte na Rooseveltovej ulici 16.
Zomrel 25. decembra 1955 v Košiciach vo veku 82 rokov.
Posledné miesto odpočinku Vojtecha Wicka sa nachádza na košickom Verejnom cintoríne na parcele č. VII.
Literatúru z fondu regionálneho oddelenia VKJB k osobnosti Vojtecha Wicka nájdete v knižničnom KATALÓGU.
